Františkán Vojtech Šimko

V Malackách koncom 18. storočia pôsobil františkán Vojtech Šimko (1759-1827), ktorý bol bernolákovským básnikom a jedným zo zakladajúcich členov Slovenského učeného tovarišstva.

Mladosť, štúdiá

Ján Šimko sa narodil 15. januára 1759 v Kňažiciach pri Zlatých Moravciach. Po vstupe do kláštora v roku 1780 prijal meno Adalbert (Vojtech). Noviciát stihol absolvovať v neskôr zrušenom františkánskom kláštore sv. Kataríny pri Naháči. Potom prišiel prvýkrát do Malaciek, kde študoval v kláštornej škole – Filozofii. Štúdium zavŕšil dišputou Úlohy všeobecnej filozofie, ktorá bola publikovaná v roku 1783. Potom z Malaciek odišiel, študoval v bratislavskom generálnom seminári, jeho spolužiakmi boli aj Alexander Rudnay, Juraj Palkovič a Anton Bernolák.  V roku 1788 bol vysvätený za kňaza.

Pôsobenie v Malackách

Po vysviacke pôsobil v Trnave a Nitre. Do Malaciek prišiel v roku 1792. Jeho meno nachádzame v rehoľnom archíve, konkrétne v správach o personálnom stave kláštora. Do malackého kláštora prišiel z Nitry, v tom čase bolo v Malackách 27 rehoľníkov. Bol najmladším členom kláštora, spolu s P. Alexiom Klasom, ktorý bol v tom období v Plaveckom Podhradí v službách grófa Pálffyho (zrejme kaplánom v tamojšom zámku). V malackých výkazoch sa Šimkovo meno objavuje aj v treťom kvartáli roka 1794/95, potom už nie. Bol preložený do Nových Zámkov, neskôr pôsobil striedavo aj v Trnave, Nitre a Bratislave.

Spory medzi národovcami

Šimko patril medzi prvých slovenských národovcov. Zapojil sa do spore medzi bernolákovcom Jurajom Fándlym a Jozefom Ignácom Bajzom, ktorý vyvrcholil po vydaní Fándlyho diela Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholňíckích (1789).

Spor sa týkal najmä jazyka (Bajzova vs. Bernolákova slovenčina), mal však aj osobnú rovinu. Šimko sa údajne pridal na Bajzovu stranu a podieľal sa na tvorbe diela Antifándly, ktoré vydal Bajza ešte v tom istom roku. Motívy Šimkovho postoja nepoznáme naisto, ale dôvodom bolo zrejme Fándlyho dielo, ktoré obsahovalo tvrdú kritiku reholí vrátane františkánov, napríklad:

“V uherskéj krajni v prešporskéj stolici aj v inších stolicách, v kterích rozmnožená bola frančiškánov mariánskich provincia, tak boli sprostí ludé omámení mňískím farizeismusom”

Po vydaní diela Antifándly (Anti-Fándly aneb Dúwerné Zmlúwánj mezi Theodulusem treťího Franciškánuw rádu bosákem, a Gurem Fándly Naháckím farárem o, a proti geho Dúwernég Zmlúwe mezi Mníchem a ďáblem) zareagoval opäť Fándly:

Neskôr sa Šimko pridal na Bernolákovu stranu a patril medzi zakladateľov Slovenského učeného tovarišstva. To vzniklo v období, keď bol Šimko v malackom kláštore.

“Pod kotlom skovaný, od panvy zahambený kuchta,
né s luhom, len s pérom vymytý posmivač Antifándly,
pater Adalberte Šimko”

Literárna činnosť

Šimko bol v literárnej činnosti aktívny, písal vlastné autorské diela i preklady. Medzi jeho  najvýznamnejšie diela sa radia spisy O posledních Wecách Čloweka (1817) a O Príprave k Dobrég Smrťi (1824).  Veľká časť jeho diela nebola publikovaná a zostala zachovaná len v rukopise – napríklad Spatreni obsah Učení Werssovnickich na dwe Strani rozdelenich či Kniha Života, a neb Welmi krátki Wiklad Literálni na svatu Reguli S. O. Frančiška Serafínského.

Je považovaný za jedného z najvýraznejších bernolákovských básnikov pred Jánom Hollým. Samotný Hollý sa v roku 1923 vyjadril o Šimkovi, konkrétne o spise Umeňí veršovské, neveľmi lichotivo: “Tento tídeň v pondelí prišel ke mňe Jelínek … aj s patrem Adalbertem Šimkem, franciškárem… Prinesli Umeňí veršovské … od tehož p. Adalberta, abich ja ho kritizoval: že bi ho … vitlačili. Ťažká je toto vec posudzovat iného spise, abi sa mu neublížilo a pravda povedaná spolu bola,… Ňišt iného, pravím, v sebe neobsahá, nežli p. Grigelya učeňí pre žákov šestéj školi do slovenskích veršov, a to nepekních, kulhavích, neporadních a neokrúchaních, ano aj chibních, prenesené. Prozodie sa pridržá Bajzovej, a tak teda zléj, ačkolvek vedel…, kde chibi prozodie téjto sa vijavujú,… Abich ale mnohé iné ňedostatki mlčáňím pominul, toto jedno nech je dost: že sám svoju vlastnú prozodiu nedrží a nezachovává, že sám podla pravidel, které iním dává, nepokračuje. … celé toto Umeňí veršov. Slovákom ne ke chvále, ale k hanbe na ten spósob prednesene slúžit bude.” Uvedené dielo nakoniec nebolo publikované.

Medzi jeho významnejšie preklady sa radí Skrowná Kňižka Franciskánská (1814) a dielo Michala Denisa Smutní Spewohlas k Chwále Towarišstva Géžissoveho (1824). Preložil tiež napríklad šlabikár pre slovenských žiakov a Abecednú Kňižku pre Školi Krajinske.

Šimko bol aj známym slovenským kazateľom, v archíve sa zachovali rukopisy kázní z viacerých kláštorov vrátane Malaciek.

Úmrtie

Adalbert Šimko zomrel v trnavskom kláštore 2. septembra 1827. Pochovali ho v krypte pod kláštorom. Hollý sa o jeho smrti zmienil jednou vetou v liste Jurajovi Palkovičovi. Veľa pozornosti mu nevenoval, v nasledujúcej vete sa už venoval inej téme: “Počul sem, že P. Adalbert umrel. Ostatne tuto je psota, zbožá málo.”

Šimkovi sa dostalo väčšieho uznania v 20. storočí. Františkán a literárny historik Celestín Lepáček spracoval Šimkovo diel v publikácii Vojtech Šimko, spisovateľ Bernolákovej školy, ktoré vyšlo v roku 1942. V tej dobe, zrejme práve pod vplyvom Lepáčka, ktorý dlhší čas pôsobil v Malackách na gymnáziu, pomenovali po Šimkovi jednu z malackých ulíc. Bola to dnešná Ulica 1. mája. Po roku 1945 bola premenovaná a dostala dnešný názov.

Zdroje:

– Danišovič, Lét: Vybrané kapitoly z dejín Malaciek. Odtlačok zo IV. výročnej zprávy št. mešť. a ľudovej školy v Malackách. Malacky 1936
– Krasňánsky, F.: Slovenskí spisovatelia z rádu sv. Františka provincie Marianskej v Uhrách. In: Literárne listy. Príloha ku “Kazateľni” č. 3/1903, s. 1-2
– Prikryl, J. V.: Františkán ako bernolákovský básnik Ján Vojtech Šimko (1759 – 1827). In: Katolícke noviny 35/2002 (https://old.katolickenoviny.sk/35-2002-frantiskan-ako-bernolakovsky-basnikjan-vojtech-simko-1759-1827/)
– Vavro, Robert: Ján Vojtech Šimko. In: Katolícke noviny 40/2007 (https://old.katolickenoviny.sk/40-2007-jan-vojtech-simko/)
– Štátny Archív Bratislava, fond Mariánska provincia františkánov, Štvrťročné výkazy o personálnom stave kláštora v Malackách 1785-1797, 1858-1860, škatuľa 165
– https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1820/Holly_Korespondencia-Jana-Holleho/5
– https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1820/Holly_Korespondencia-Jana-Holleho/15
– https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1779/Fandly_Verse/3
– http://www.zsjvszitavany.estranky.cz/clanky/historia-skoly/aba.html
– http://www.webslovensko.sk/osobnosti.php?h=Anton-Bernolak