Z výstavy fotografií Mišky Havrilla

Počas ostatných troch rokov sa Miška Havrillová stala nedeliteľnou súčasťou Štúdia mladých Divadla na hambálku. Jej objektív zachytával mladých hercov v jedinečných gestách a pózach nielen počas predstavení.

Miška, počas jubilejného festivalu Zejdeme sa na hambálku 2017 si sa predstavila svojou prvou výstavou fotografií. Aký to bol pre študentku fotografie pocit?

Niekedy som si tak myslela, že by som rada mala svoju výstavu fotografii. Nenapadlo by mi však, že to bude tak skoro. Mala som aj určité obavy, ale zároveň som sa aj tešila. Nakoniec to všetko dobre dopadlo. Mala som okolo seba ľudí, o ktorých som sa mohla oprieť – majsterku odbornej prípravy z našej školy, chalanov zo Štúdia mladých, prišli moji rodičia, priatelia, cítila som sa fajn. Počiatočná tréma opadla a záujem o fotografie ma príjemne potešil.

Prečo si sa rozhodla študovať práve fotografiu?

Odmalička som mala k tomu vzťah. Naši si kúpili foťák na rodinné akcie, ja som si ho potom začala brávať von a fotila som všetko, čo ma zaujalo. Zdalo sa mi, že veľa mojich rovesníkov išlo študovať odbor, ktorému sa neskôr nevenovalo, ale ja som naozaj chcela robiť to, čo ma baví. Tak som to riskla. Možno sú isté pochybnosti o budúcnosti fotografie ako takej ale ja verím, že zachytenie momentu má svoje čaro a je vzácne a nenapodobiteľné.

Čo vnímaš pri fotografovaní divadelných predstavení ako jedinečné?

Je to možno príbeh, ktorý prináša emócie, ktoré tak mám možnosť zachytiť. V bežnom živote si svoje pocity skôr chránime.

Miška, si atraktívna, neuvažovala si prejsť zo zákulisia na javisko alebo pred kamery a pridať sa k hercom ŠM DNH?

Priznám sa, že javisko a divadlo ma priťahujú ale len ako diváka.

Aké máš plány do budúcna?

Tento rok maturujem. Napriek tomu sa u mňa nezmenil vzťah k fotografii a túžba z detstva venovať sa tejto záľube. Uvažovala som o ďalšom štúdiu v Prahe a aj keď je to možno viac prianie ako reálna cesta, nechcem sa jej vzdať a budem robiť všetko preto, aby mi to vyšlo.