Plavecké panstvo v roku 1622

Malacky boli v minulosti do polovice 19. storočia súčasťou Plaveckého panstva, istý čas jeho centrom. V rokoch 1621/1622 nastala výmena zemepánskych rodov, novým zemepánom sa stal Pavol IV. Pálffy. Od tejto udalosti uplynulo 400 rokov. Pálffyovci potom vlastnili panstvo, neskôr transformované na veľkostatok až takmer do polovice 20. storočia.

Uvoľnenie panstva

V roku 1621 zomrel bez mužských potomkov vlastník Plaveckého panstva Peter Balassa, rovnako aj jeho mladší brat František. Keďže ďalších bratov alebo iných mužských príbuzných v tejto línii rodu nebolo, podľa vtedajšieho práva sa panstvo vrátilo do rúk panovníka. 

O uvoľnené panstvo sa uchádzalo viac šľachticov. Okolnosti priblížila Anna Fundárková: záujem mala okrem Pavla aj jeho sestra a vdova po poslednom vlastníkovi Magdaléna, ďalej Margita Bakicsová (zrejme išlo o matku Petra Balassu), neskorší palatín Mikuláš Esterházy a ďalší šľachtici. V prospech Pavla vraj rozhodla najlepšia ponuka, týkajúca sa zásobovania vojska (v časoch protitureckých vojen). Zároveň sa zaviazal vyplatiť balassovský záloh v sume 27 187 zlatých.

Udelenie panstva pre Pavla IV. Pálffyho

7. januára 1622 vydal panovník Ferdinand II. listinu, ktorou získal za určených podmienok Plavecké panstvo do zálohu. Zachoval sa prepis tejto listiny, ktorý má v nadpise zmienku o zálohovaní (inskripcii) panstva Pavlovi, v monografii obce Plavecký Štvrtok sa však uvádza, že získal panstvo do zálohu spolu so sestrou Magdalénou.

Panstvo tvorili v tom čase obce (Plavecký) Sv. Peter, (Plavecký) Sv. Mikuláš, Sološnica, Rohožník, Kuchyňa, Pernek, Jablonové, Malacky, Kostolište, Jakubov, Záhorská Ves, Suchohrad a Studienka a časť Plaveckého Štvrtka.

Obdobie bolo nepokojné, listina bola vydaná len niekoľko dní po uzatvorení mikulovského mieru po stavovskom povstaní Gabriela Bethlena. Pavol v tom roku dovŕšil vek 30 rokov, bol slobodný, bez významnejších funkcií. 

Práve v tom období sa začala Pavlova politická kariéra a rozvoj pozemkového vlastníctva. Po otcovi zdedil stupavské panstvo. Plavecké panstvo s ním susedilo, obe mali významnú strategickú pozíciu neďaleko vtedajšieho dočasného centra krajiny Bratislavy. V lete 1621 získal do zálohu aj susediace marcheggské panstvo v Rakúsku. Toto panstvo získal do dedičného vlastníctva v roku 1630. O štyri roky neskôr rovnakým spôsobom nadobudol vlastníctvo Plaveckého panstva a zároveň získal právo používať grófsky titul.

Pavol IV. Pálffy zomrel koncom roka 1653 a novým zemepánom bol jeho syn Ján III. Anton Pálffy. Neskôr, po vymretí Pavlových potomkov po meči, pokračovali zemepáni Plaveckého panstva v línii Pavlovho brata Štefana II.

Ukončenie pálffyovského panstva

V polovici 19. storočia sa Plavecké panstvo, resp. časť z neho, premenilo na Veľkostatok Malacky.  Mikuláš XIII., ktorý prevzal veľkostatok v roku 1879, bol posledným z rodu, ktorý sídlil v Malackách. V roku 1918 sa presťahoval do Rakúska, kde strávil zvyšok života. Zomrel v roku 1935 a novým vlastníkom veľkostatku sa stal jeho bratranec Ladislav, ktorý sa bol približne desať rokov (po zrušení fideikomisu) jeho spoluvlastníkom. 

Pozemková reforma v medzivojnovom období a súvisiace transakcie spôsobili zmenšovanie veľkostatku a v 30. a 40. rokoch prišlo k jeho rozpredaju. Vymretie malackej línie v roku 1947 smrťou kniežaťa Ladislava Pálffyho a zároveň zmena politických pomerov dali bodku za vyše 300-ročným pálffyovským príbehom spojeným s Malackami. Dodnes po Pálffyovcoch zostali v meste mnohé stopy, najvýznamnejšími sú objekty zámku a Čierneho kláštora.

Zdroje:

• FUNDÁRKOVÁ, Anna. Barokový aristokrat. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2018.
• FUNDÁRKOVÁ, Anna. Zápas o prvenstvo? Rodinná politika a stratégia Pálffyovcov v prvej polovici 17. storočia. In Forum historiae, č. 2/2010, s. 81-91. Dostupné online www.forumhistoriae.sk/sites/default/files/fundarkova1_0.pdf
• HUPKO, Daniel. Uhorský palatín Pavol Pálfi z Erdödu. In Záhorie 3/2010, dostupné online: https://www.zahorskemuzeum.sk/uhorsky-palatin-pavol-palfi-z-erdodu/
• MÜCK, Emil. Die Gesichte von Marchegg. Band 3. 1959
• TURCSÁNY, Juraj a Mária Nováková. Plavecký Štvrtok: dejiny obce. Bratislava: FO Art, 2015.