Srdcia dvoch Pálffyovcov

Pálffyho srdce je pojem, ktorý má v Malackách dva významy. Jednak srdce, presnejšie srdcia dvoch Pálffyovcov, ktoré sú spojené s naším mestom, jednak ocenenie, ktoré primátor udeľuje osobnostiam mesta. 24. februára odznela prednáška, venovaná srdciam Pavla IV. Pálffyho a jeho syna Jána III. Antona. Objavili sa tam pozoruhodné skutočnosti.

V galérii MCK sa stretli asi dve desiatky záujemcov, ktorí si vypočuli prednášku Mgr. Pavla Vrableca, PhD. Tejto téme sa venovali malackí historici aj v minulosti. P. Vrablec však zhromaždil všetky v súčasnosti známe dokumenty, týkajúce sa aspoň okrajovo pálffyovských sŕdc, čo minimálne za posledných sto rokov v Malackách nikto nespravil.

Zmienky o srdci preložil a spolu s obrázkami originálnych písomných prameňov poskytol publiku. V tomto článku len stručne zhrnieme, o čo v prednáške išlo, pretože podrobná štúdia o srdciach dvoch malackých Pálffyovcov vyjde v MCK koncom roka v zborníku Malacky a okolie 5.

Pavol IV. Pálffy bol v polovici 17. storočia uhorský palatín a prvý malacký zemepán z tohto rodu. (Viac o ňom v článku Lucie Vidanovej.) Zomrel koncom roka 1653 a zanechal testament.

V našom meste sa traduje, že v testamente vyjadril vôľu, aby jeho telo bolo pochované v Bratislave, ale srdce aby bolo uložené v Malackách. Nemáme k dispozícii originál testamentu, ale potvrdenie toho dokumentu z roku 1654 a v ňom sa uvádza, že telo má byť pochované v Bratislave, ale srdce vo Viedni u tamojších kapucínov. Teda nie v Malackách.

Každopádne srdce sa do Malaciek dostalo. Nevieme, kedy presne. Či hneď po pohrebe putovalo do nášho mesta, alebo niekedy v nasledujúcich rokoch. Ani nevieme, aké boli okolnosti. Každopádne z františkánskych prameňov vieme naisto, že už v roku 1679 srdce v Malackách bolo. A podľa františkánov to bolo z vôle samotného Pavla IV.

V roku 1694 zomrel Pavlov syn Ján III. Anton. Rovnako ako jeho otec bol pochovaný v Bratislave, jeho srdce už putovalo do Malaciek. Uložené bolo v striebornej schránke v tvare srdca. V tejto podobe sa zachovalo dodnes. Zmienka o pochovaní srdca v Malackách je aj v malackej matrike.

Obe srdcia boli uložené v schránkach v krypte pod Loretánskou kaplnkou vo františkánskom kostole. V kláštornej kronike je tiež svedectvo kronikára o tom, že srdce zakladateľa kláštora Pavla IV. krvácalo. Toto srdce bolo neskôr podľa františkánskeho kronikára prenesené do zámku. V kláštore sa už v roku 1830 nenachádzalo. Zostalo tu len srdce syna – Jána III. Antona. Schránka s jeho srdcom bola okolo roku 1942 otvorená.

Koncom druhej svetovej vojny bola schránka so srdcom umiestnená v pálffyovskej kaplnke vo františkánskom kláštore, zakrytá tabuľou s takmer rovnakým textom, aký je na schránke.

Začiatkom 90. rokov 20. storočia bolo srdce so schránkou otvorené, zakonzervované a opäť uzatvorené v schránke. Naposledy bolo možné vidieť  schránku so srdcom vlani v septembri počas Dňa cestovného ruchu v krypte pod františkánskym kostolom, na inom mieste ako kedysi.