Páter Osvald Bednár

Posledným františkánom, ktorý pôsobil v Malackách, bol niekdajší gvardián a farár páter Osvald Bednár. “Z Oravy ma zavialo na Záhorie, do Malaciek, kde som sa stal vychovávateľom gymnazistov a kaplánom v jednej osobe. Tu som aj prežil väčšiu časť svojho života,” uviedol ako deväťdesiatročný. Vtedy ešte stále aktívne pôsobil v malackej farnosti. Pritom prvý raz sem prišiel viac ako 70 rokov predtým.

Rodina, štúdiá, kláštor

Páter Osvald sa narodil sa 19. decembra 1904 na Orave v Trstenej ako Viktor Bednár. Bol synom Antona a Jany Bednárovcov. “Trinásť detí nás bolo. Otec bol zámočníkom, mal zámočnícku, kováčsku a plechársku dielňu,” uviedol okolo roku 1994 v reportáži časopisu Extra Slovensko.

Do kláštora vstúpil 27. augusta 1921 a prijal rehoľné meno Osvald. Podľa vlastných slov bol spolužiakom Rudolfa Dilonga – nie je úplne jasné, či ešte v Trstenej alebo vo vyšších triedach v Trnave.

V Malackách bol prvý raz v mladom veku, zachovali sa dve fotky osadenstva malackého kláštora na zámočku Vývrat z 20. rokov 20. storočia, jedna z nich je datovaná rokom 1922. Zároveň máme zmienky v kronike kláštora. Prvá hovorí o príchode z Trnavy v roku 1923. V Malackách študoval aj v nasledujúcom roku. V roku 1925 už v malackom kláštore nebol. 

Osvald Bednár v Malackách

V roku 1927 zložil tzv. slávne sľuby a o dva roky neskôr, 29. júna 1929, bol vysvätený za kňaza – spolu s ďalšími Oravcami Celestínom Lepáčkom a Rudolfom Dilongom

P. Osvald Bednár, OFM
P. Osvald Bednár po kňazskej vysviacke v roku 1929
(Foto archív Martina Macejku)

V tom istom roku už pôsobil v Malackách ako prefekt (vychovávateľ) v internáte malackého rehoľného gymnázia a zároveň bol zakladateľom miestneho oddielu katolíckych skautov. Vo funkcii prefekta pôsobil podľa kláštornej kroniky aj v nasledujúcich rokoch. V gymnáziu neučil. Podľa františkánskeho nekrológia strávil istý čas okolo roku 1931 aj v Trnave. V máji 1933 bol preložený z Malaciek do Skalice. Najneskôr v roku 1936 sa vrátil opäť do Malaciek. V Malackách pôsobil aj ako kaplán.

Významnejšie obdobie jeho pôsobenia nastalo pri generačnej výmene v reholi a v malackom kláštore. Na konci roka 1937 zomrel gvardián a farár Vendelín Kučera. Novým farárom sa stal práve Bednár. O štyri roky neskôr sa stal aj gvardiánom. Zároveň v roku 1940 sa stal jeho rovesník Celestín Lepáček riaditeľom gymnázia, neskôr v roku 1946 dokonca novým provinciálnym ministrom rehole. 

Na rozdiel od učiteľov, z ktorých mnohí sa angažovali v osvetovej a spolkovej činnosti, prípadne v politických záležitostiach, Bednár bol skôr prakticky založený. Bol zorientovaný v ekonomických i právnych záležitostiach. 

Jeden jeho dobrý priateľ mu raz žartom povedal: „Páter Osvald, vy keby ste neboli rehoľníkom, museli by ste byť konský handler.“ Osvald sa údajne len usmial a prikývol.  

V 40. rokoch si dopĺňal vzdelanie štúdiom práva v Brne. Toto pokračovalo aj v roku 1950. Nemáme informáciu, či štúdium ukončil, ale vzhľadom na vývoj v štáte a reholi usudzujeme, že nie. 

Doba slovenského štátu bola rozporuplná, viacerí františkáni v Malackách boli zapojení do aktivít Hlinkovej gardy, Hlinkovej gardy, ale aj strany HSĽS. Osvald Bednár sa týmto aktivitám vyhýbal, neangažoval sa verejne. Bol skôr diplomatom, snažil sa vychádzať so všetkými. 

P. Osvald Bednár, OFM
P. Osvald Bednár ako katechéta
(Foto archív MCK Malacky – Múzea Michala Tillnera)

V zmenených pomeroch

V roku 1945 sa pomery zmenili, františkánom poštátnili gymnázium, neskôr aj internát. Niekoľkí rehoľníci, ktorí predtým pôsobili v Malackách, z politických dôvodov emigrovali do zahraničia. Niektorí boli vyšetrovaní a aj väznení. P. Osvald pokračoval v línii neangažovania sa a pokračoval vo svojej práci.

Za jeho gvardianátu sa podarilo previesť opravy kostola a kláštora poškodeného vojnou, neskôr posvätil sochu víťaznej Panny Márie v parčíku pri farskom kostole. V roku 1948 posvätil kaplnku na Vŕšku pri Kostolišti, postavenú podľa návrhu Martina Benku a zasvätenú fatimskej Panne Márii. 

Aj medzi rehoľníkmi bolo občas aj napätie, čo je prirodzené. V archíve sme našli zmienku, týkajúcu sa pátra Osvalda vo vzťahu k básnikovi Svetloslavi Veiglovi. Na konci školského roka 1945/46 sa Veigl dozvedel, že je “dišponovaný” z Malaciek do Trnavy na obdobie školských prázdnin. Listom provinciálovi sa voči tomu rázne ohradil.

Z textu vyplýva napätie a neskôr aj konkrétne uvádza: “Keď P. Osvald ako predstavený ešte len nedávno za moju profesorskú prácu vedel prijímať tisícky, nuž mal by mať toľko hrdosti a priamosti toto moje domovské právo v Malackách rešpektovať i tých pár mesiacov, keď mu tisícky nenosím, nehovoriac o … poznámkach…, čo ani trochu nesvedčí o otcovskosti predstavenstva.”

Likvidácia kláštora – akcia K

V roku 1950 sa pripravovala likvidácia reholí. ŠtB sledovala pôsobenie rehoľníkov, kláštory mala zmapované. O P. Osvaldovi v správe pred prepadnutím kláštora napísali, že je politicky „nezávadný a žije v obavách, či im rehoľu nerozpustia. …prehovára farárov, aby v kázňach sa nedopúšťali dvojzmyselných protištátnych výrokov.“

Nevieme overiť, či sa šíril chýr o plánovanom prepade kláštora alebo bol P. Osvald prezieravý, ale v pivnici kláštora nechal zamurovať priestor, kde sa uložilo väčšie množstvo vína a cennosti ako významnejšie zväzky kláštornej knižnice, busty politikov, premietačka a podobne. Tento krok však nebol úspešný, krátko po prepade sa všetko prezradilo.

Samotná Akcia K, ktorá ukončila existenciu kláštora, prebiehala v noci z 13. na 14. apríla 1950. V malackom kláštore bolo vyše 30 rehoľníkov, P. Osvald však medzi nimi nebol. V tom čase nebol v Malackách. Podľa oficiálnej verzie bol na oslave u provinciála Lepáčka v Bratislave. Podľa spomienky pamätníka J. K. bol v škole v Brne. Overiť to nevieme.

Každopádne o jeho návrate informuje pamätník, že sa prišiel do Malaciek vlakom. A pokračuje: „Habit mal u nás, tak si ho obliekol, zobral si „švestky“ aj bicykel a s ním sa prišiel prihlásiť, že som tu. Ale už ho medzi tých nezaradili.“ Neposlali ho za ostatnými rehoľníkmi do tzv. sústreďovacieho kláštora v Hronskom Beňadiku, ale dočasne ho nechali v Malackách ako správcu farnosti. Začiatkom roka 1952 bol preložený do Jasovej pri Nových Zámkoch.

P. Osvald Bednár, OFM

Osvald Bednár ako dôchodca

Po odchode na dôchodok sa v roku 1970 vrátil do Malaciek. Býval v dome na Štúrovej ulici, spolu s gazdinou. Vypomáhal v pastorácii v Malackách a v prípade potreby aj v okolí. Bol tiež obľúbeným spovedníkom. Na odľahčenie spomenieme, že dôvodom bola okrem iného nádej spovedajúcich sa, že „páterko“ dobre nepočuje. Pri spovedi sa vždy s ľuďmi porozprával, pýtal sa z ktorej rodiny pochádzajú. A neraz končil slovami: „Dušička, ja v tvojom veku som bol horší.“

Od polovice 90. rokov žil v charitnom domove v Pezinku, tam oslávil v júni 1999 70. výročie kňazstva.

Zomrel 21. novembra 2001. Zádušná sv. omša bola vo františkánskom kostole v Malackách, odtiaľ išiel po Hviezdoslavovej ulici sprievod na starý cintorín. Pochovali ho v Malackách na Tam ho pochovali v sekcii od 19. storočia vyhradenej františkánom. 

P. Osvald Bednár, OFM (vľavo) a vdp. Michal Pokopec

Zdroje:

  • JURČOVIČ, Fidél. Františkáni na Slovensku. Minulosť a prítomnosť do konca 20. storočia. Trnava, 2001
  • ORAVEC, Martin. A ja som z Oravy Bednár. In Extra Slovensko (nedatovaná xerokópia)
  • ŠABA, pracovisko Archív Modra, Zbierka kroník, E. Cirkevné kroniky, Kronika františkánskeho kláštora v Malackách – Historia Domus Malackyensis (Historia domus II.), inv. č. 117.
  • ŠABA, SPF, Korešpondencia s predstaveným kláštora v Malackách 1920-1947, č. 36, k. 6
  • Vestník katolíckeho duchovenstva. Bratislava: Slovenský úrad pre cirkevné veci, 1952.
  • Nekrológy františkánov (http://www.frantiskani.sk/nekr/11/bednar.htm) https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=bednarosvaldviktorofm
  • Spomienky J. K., 2008
Osvald Bednár, náhrobok na malackom cintoríne
0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.