Vtáky na Záhorskej nížine, podobne ako všade, nielen na Slovensku, ale v celej Európe, v ostatných desaťročiach veľmi trpia priemyselnými splodinami, výstavbou, reguláciou a rôznou úpravou potokov, rozorávaním medzí, odstraňovaním kriačin, odstrelom dravcov. Strácajú zdroje potravy, hniezdištia, prirodzenú reguláciu v množstve druhov, potrebný úkryt a iné dôležité podmienky pre život. Viaceré druhy, ktoré boli na našej nížine celkom bežné, vyhynuli, alebo boli silno zredukované, iné sa zase nadmerne rozšírili, niektoré až natoľko, že sa stali škodcami (škorec, hrdlička). Porušením rovnováhy v životnom prostredí sa porušila aj rovnováha v stave vtáctva.

Niektoré vtáky sa na Záhorí vyskytujú iba v lete, v období hniezdenia, a na zimu odlietajú, iné zase prichádzajú len v zimnom období za potravou. Vtáky na Záhorí môžeme rozdeliť do dvoch veľkých skupín podľa prostredia, ktoré potrebujú pre život – vodu alebo súš.

 

Vtáky žijúce vo vodnom prostredí

[slideshow ]

[slide title=“Bocian biely“][/slide]

[slide title=“Bocian biely“][/slide]

[slide title=“Kačica divá“][/slide]

[slide title=“Labuť veľká“][/slide]

[/slideshow]

 

Tieto vtáky na vode žijú a lovia potravu, alebo sú na vodu inak odkázané.

 

Potápky – Z potápok sú na Záhorskej nížine zastúpené potápka chochlatá, potápka čiernokrká, potápka malá a ďalšie.

Kormorán veľký – Vzácnym vtákom na dolnom toku rieky Moravy je kormorán veľký. Pri prelete bol videný až v Malackách.

Labute  – V roku 1937 zastrelili pri Plaveckom Štvrtku a pri Borskom Mikuláši vzácnu labuť spevavú. V súčasnosti možno pozorovať takmer na všetkých jazerách, ktoré vznikli pri ťažbe štrku labuť veľkú. Hniezdi na ostrovoch jazier, zriedka na jej brehoch.

Divá hus a kačica  – Hus divá je častá pri prelete v zimných mesiacoch. Na kačicu divú sa zvyklo poľovať ešte v období po druhej svetovej vojne. Dnes je ich počet silno zredukovaný a poľuje sa na ne zriedkavo.

Bocian biely  – Kedysi bol veľmi častým obyvateľom  mokrých a podmáčaných lúk pri rieke Morave a jej prítokoch bocian biely. Prakticky v každej obci od Devínskej Novej Vsi až po Brodské a zriedkavejšie tiež v obciach vzdialenejších od rieky Moravy hniezdilo každoročne na komínoch domov niekoľko bocianích rodín. Následkom vysušovania lúk im ubudlo potravy a s ňou sa silno zredukoval aj počet vtákov. Na Záhorskej nížine bol vzácne pozorovaný aj bocian čierny. V blízkosti bocianov sa zdržiavali a vzácne aj zdržujú volavky popolavé.

Ostatné vodné vtáky

Na Záhorskej nížine, hlavne v jej západnej časti sa vyskytuje sliepočka vodná, prítomná takmer na všetkých, doteraz zachovaných mŕtvych ramenách rieky Moravy, na rybníkoch a na jazerách, vzniknutých po ťažbe štrku. K nej sa obyčajne druží lyska čierna, pred reguláciou Moravy oveľa hojnejšia ako dnes. Na podobných miestach sa dnes vzácne vyskytuje ležiak obyčajný a prieložnik obyčajný. Cíbik chochlatý je zatiaľ bežným vtákom pri mŕtvych ramenách rieky Moravy a na mokrých lúkach. V čase hniezdenia sa ozýva hlasným „cíb, cíb“, ktorým odvádza od svojho hniezda predátorov. Na vlhkých lúkach pod Malými Karpatami medzi Sološnicou a Plaveckým Petrom a medzi Zohorom a Vysokou pri Morave vzácne hniezdi hvizdák veľký. Medzi Jakubovom a Vysokou pri Morave na mokrých lúkach stavali hniezdištia breháre obyčajné. Čajky smejivé sú doteraz zastúpené, najmä v zimných mesiacoch. Veľmi vzácne prilietajú na Záhorskú nížinu z neďalekého hniezdišťa pri Neziderskom jazere lyžičiare obyčajné.

 

Vtáky žijúce na súši

[slideshow ]

[slide title=“Sýkorka belasá a sýkorka veľká“][/slide]

[slide title=“Stehlík zelený“][/slide]

[slide title=“ Sýkorka belasá a glezg hrubozobý“][/slide]

[slide title=“Glezg hrubozobý“][/slide]

 

[slide title=“Stehlík zelený“][/slide]

[slide title=“brhlík lesný“][/slide]

[slide title=“Jastrab“][/slide]

[slide title=“Jastrab“][/slide]

[/slideshow]

 

Táto skupina vyhľadáva suché oblasti – lesné, nelesné alebo osídlené človekom.

Hrabavé vtáky – Osobitnú skupinu tvoria vtáky hrabavé, z ktorých je časť lovná. K ním patrí napríklad prepelica poľná, ktorá žije na poliach, kde si aj obstaráva potravu. Pred druhou svetovou vojnou bola na Záhorskej nížine veľmi hojná a každoročne sa na ňu poľovalo. Dnes je vzácna. Bažant obyčajný je typickým lovným vtákom, v súčasnosti chovaný na voľno takmer výlučne v bažantniciach z umelých liahní. Jarabica poľná bola podobne ako prepelica veľmi hojná a často lovená. Dnes je jej osud podobný ako osud prepelice. Z holubov (okrem chovaných) možno na poliach uvidieť dva druhy, a to holuba plúžika a holuba hrivnáka. Živia sa zrnom poľnohospodárskych plodín a semenami divorastúcich rastlín. K holubom patrí aj hrdlička poľná a hrdlička záhradná. Hrdlička záhradná sa na územie Záhorskej nížiny dostala až v roku 1938 a odvtedy sa tu vyskytuje v hojnom počte.

Dravce – Na území Záhorskej nížiny sa nevyskytuje veľa druhov dravcov, keďťže sú to prevažne horské vtáky. K častejším dravcom Záhoria patrí haja tmavá, loviaca na lúkach a poliach pri rieke Morave. Rozpätie jej krídel pri lete býva až 50 centimetrov. O niečo menší je jastrab veľký, ojedinele sa vyskytujúci na celej nížine. Často zaútočí aj na menšie domáce vtáky.  Menší ako jastrab veľký je jastrab krahulec. Nie síce na nížine, ale v jej tesnej blízkosti, v Malých Karpatoch bol zaznamenaný výskyt a hniezdenie orla kráľovského. Typickým dravcom nížin je kaňa sivá, loviaca obyčajne okolo stohov slamy, pri kanáloch, na lúkach a všade tam, kde sa zdržujú myši. Pri mŕtvych ramenách rieky Moravy možno občas pozorovať kaňu močiarnu. V Malých Karpatoch žijúci sokol rároh a sokol sťahovavý zalietavajú za lovom aj nad nížinu.

Kukučka obyčajná – Kukučky sú zastúpené iba jedným druhom, a to kukučkou obyčajnou, žijúcou na okraji lesov, v lesných remízkach, sadoch, parkoch a podobne.

Sovy – Zo sov sa na nížine vyskytujú výrik obyčajný, výr skalný, kuvik obyčajný, sova obyčajná a myšiarka ušatá. V posledných desaťročiach výskyt sov podstatne klesol.

Krakle – Z ich zástupcov žije pri vodách vzácne rybárik obyčajný. Kedysi pomerne hojný vtáčik sa po úprave brehov rieky Moravy a hlavne jej prítokov (potokov) z územia stiahol. Na pasienkoch, v mladých lesných výsadbách a na podobných miestach žije dosiaľ dosť početne zastúpený dudok obyčajný. Zo žĺn môžeme zazrieť žlnu zelenú a žlnu sivú. Občas priletujú aj do záhrad, sadov a parkov so starými stromami. Ďateľ veľký, „lekár stromov“, je častým hosťom opustených alebo neošetrovaných sadov, ojedinelých stromov pri cestách a na cintorínoch, kde si nájde dostatok potravy.

 

Spevavce

Najpočetnejšiu skupinu medzi vtákmi tvoria spevavce. Pre ich početnosť sa zmienim len o najbežnejších a najčastejšie pozorovateľných.

Vrana, havran a straka – Na poliach hraničiacich s lesíkmi, pri potokoch so stromovými porastami a inde na podobných miestach žije vrana obyčajná. Podobným druhom, ktorý ľudia často zamieňajú s vranou, je havran čierny. Žije vo veľkých kolóniách na poliach, lúkach a v poslednom čase častejšie v zime vyhľadáva plochy medzi obytnými domami, kde si pri odpadkových nádobách a v nich vyhľadáva potravu. V lete hniezdi v lužných lesoch a k ľudským príbytkom nezalietava. Pomerne hojným vtákom tejto skupiny je na Záhorskej nížine mimo súvislých borovicových lesov straka obyčajná.

Škorec obyčajný – Škorec obyčajný bol vždy považovaný za užitočného vtáka v záhradách a sadoch, pretože požieral veľké množstvo hmyzu. Príliš sa však rozmnožil a prešiel na iný spôsob života a obživy, a tak sa stáva vážnym škodcom, najmä v sadoch a vo viniciach. Kŕdle škorcov bývajú niekedy také veľké, že sú schopné v menších výsadbách viniča zničiť celú úrodu hrozna.

Sýkorky – Zo sýkoriek sú najčastejšie sýkorka veľká, menej hojná sýkorka belasá a sýkorka uhliarka.

Drozd čierny – Z drozdov je najpočetnejší drozd čierny, kedysi žijúci len v lesoch. Dnes je ho často nájdeme v mestských parkoch, na cintorínoch, v záhradách a vôbec všade pri ľudských sídlach. Patrí k vtákom, ktorí za posledné desaťročia celkom zmenili  spôsob  svojho života. Z pôvodného lesného obyvateľa sa stal drozd vtákom obvyklým v priestoroch ľudských sídlisk.

Lastovička a belorítka – Pri ľudských sídlach, pod strechami budov, hniezdi lastovička obyčajná. Lastovičke veľmi podobná a na Záhorskej nížine častejšia ako lastovička je belorítka obyčajná, hniezdiaca tiež pri ľudských sídliskách. Známejšia je tu pod názvom „juríčka“.

Vrabce – Vrabec domový žije všade pri ľudských sídlach, na hospodárskych dvoroch, v starých košatých stromoch a na povalách domov. Vrabec poľný uprednostňuje zarastené jarky medzi poliami, menšie remízky uprostred polí a podobne.

 

Ostatné vtáky, žijúce na súši

V parkovitých lesíkoch a agátových remízkach žije vlha obyčajná. Na poliach a pasienkoch má svoje životné prostredie strakoš obyčajný a vzácne i strakoš kolesár. V zimných mesiacoch, hlavne v rokoch s tuhou zimou, prilietava v celých kŕdloch chochláč severský. Na okrajoch lužných lesov žije kúdeľníčka lužná. Veľmi milým vtáčikom záhorských lesov je brhlík obyčajný. Žije v dúbravách, záhradách, parkoch a v zime prilietava aj k ľudským sídlam. Drobnučký, bystrý vtáčik je oriešok obyčajný, poletujúci po kriačinách. Pri ľudských sídlach je častým hosťom aj žltochvost domový. Jeho príbuzný, žltochvost hôrny, dáva prednosť životu v lese. V krovinách, parkoch a riedkych lesných remízkach žije miestami slávik obyčajný. Častým obyvateľom lesov, ale aj pri ľudských príbytkoch je červienka obyčajná. V kroviskách na okrajoch lesov žije penica obyčajná. Pri vodách možno vidieť trsteniarika obyčajného, trsteniarika veľkého a trsteniarika malého. Na celom území nížiny, od rieky Moravy až po Malé Karpaty, možno v lesoch počuť kolibiarika čipčavého a kolibiarika spevavého. V lesoch, parkoch, cintorínoch a sadoch žije muchár sivý. Trasochvost biely a trasochvost žltý sú z trasochvostov najčastejší. Z piatich ľabtušiek, ktoré sa na Slovensku vyskytujú, sú na Záhorskej nížine zastúpené ľabtuška poľná, ľabtuška lúčna a ľabtuška hôrna. Kedysi veľmi hojný škovránok, žijúci v nelesnatej krajine na suchých lúkach, pasienkoch a poliach, je zriedkavejší. Hniezdil obyčajne na medziach polí, ktoré sú dnes rozorané. Pipíšky chocholaté bývali tiež veľmi hojné. V zimných mesiacoch boli časté i v samotných Malackách, kde na cestách nachádzali obyčajne v konskom truse potravu. Dnes sú zriedkavejšie. V lesoch prebýva glezg obyčajný (hrubozobý). V zime niekedy prilieta k ľudským príbytkom za potravou. Na okraji borín žije zelienka obyčajná. V sadoch a záhradách s ovocnými stromami a v riedkych dubinách, žije stehlík obyčajný. V ovocných záhradách, parkoch, cintorínoch a pod. žije kanárik poľný, drobný vtáčik oživujúci svojím spevom v období hniezdenia široké okolie. Zo strnádok sú na nížine zastúpené strnádka obyčajná, strnádka lúčna a strnádka trstinová. V lesoch často uvidíme sojku obyčajnú.