Rok 2006 v Malackách (1)
Tento rok bol pre Malacky o trochu iný ako tie predošlé. Nepochybne sa o to zaslúžilo osemsté výročie od prvej písomnej zmienky, ktoré sa aj náležite oslávilo a pridalo sa tak k pestrej palete kultúrnych podujatí.
Po materiálnej stránke jednoznačne vnímam ako najvýraznejšiu zmenu revitalizáciu Záhoráckej ulice. Celkové skompaktnenie a výsadba zelene aspoň čiastočne nahradili chýbajúcu pešiu zónu. Čo mi však prekáža, sú príliš intenzívne svetlá zabudované v dlažbe. Z diaľky pôsobia romanticky, ale okoloidúcich oslepujú, nehovoriac o svetelnom smogu. Slovo priveľa na počet lámp pri mestskom centre kultúry je určite slabé a málokto asi obdivuje estetickú funkciu po architektonickej stránke.
Nielen Záhorácka, ale aj Ulica 1. mája sa dočkala obnovy. Dýchať pár dní asfaltové výpary sa vyplatilo a konečne nemusím preventívne uskakovať pred každým autom, ktoré sa blíži k mláke.
Pulzujúci stavebný ruch neutícha ani v zimnom období, dokonca ani cez víkend. Robotníkov pri obnove plotu zámockého parku možno vidieť aj v sobotu v skorých ranných hodinách. Oproti pôvodnému oploteniu však z nevysvetliteľného dôvodu prišlo k menším kozmetickým úpravám. Na rovnom múre pri Sadovej ulici je pár metrov dlhý rad tehál navyše a polkruhovité zakončenie je v dvoch farbách. Pokiaľ však stavebné práce budú mať výsledky ako v prvej etape obnovy, máme sa na čo tešiť.
Je vynikajúce, že sa kompetentné osoby nerozhodli sústrediť stromy len do parku a obnovenie zelene v meste si dali ako jednu zo svojich priorít. Jediné čo mi naozaj chýba, sú odpadkové koše mimo najfrekventovanejších ulíc, aby naše mesto bolo nielen pekné ale aj čisté. To je len zopár z mojich postrehov, lebo hodnotiť celý uplynulý rok by bolo asi príliš rozsiahle.
Magda Sršňová, študentka Gymnázia sv. Františka Assiského
No Magdi, tak s tým neporiadkom na uliciach s tebou absolutne súhlasím, nedávno som sa prechádzal po meste s jedným cudzincom, a pravdu povediac, dosť som sa hanbil za tú špinu, ktorá tam bola v nedeľu po sviatku Štefana. Malacky by mali byť hrdí na to a vážiť si, všetko čo tu je. O čom svedšia i dografitované informačné tabule napr. o histórii nášho mesta, je to dosť smutné, pripadá mi to, akoby nám celé naše mesto bolo lahostajné…a pritom stačí len tak málo, všímať si jeden druhého a vo svete nás začnú považovať ako kultúrny národ.