…Pozerám z okna a v hlave mi bzučí…myšlienkami blúdim po križovatkách mysle a zdravím sa so starými známymi. Každému z nás v tej imaginárnej výšine stačí tak málo…láskavý pohľad a vnímanie toho druhého, tri kvapky padajúcej rosy na uhasenie vášne a ohromný priestor lásky, ktorá nemá dno…
Než pristúpime k hodnoteniu snahy o čo najpresnejšiu prezentáciu našich nápadov a myšlienok, neostáva nám nič iné, ako počúvnuť svoj vnútorný hlas, aby sme nechali znieť v našich ušiach aj iné melódie pohľadov a pocitov iných ľudí.
Úsmev je náš prirodzený prejav už od samého malička… Na ceste životom sa nám tvár preklikáva na rôzne obrazy. Zračia sa v nich originálne ornamenty v podobe obrazcov z dávnych čias. Niektoré sme zdedili, iné si vytvárame sami.