Na krídlach včiel

…Pozerám z okna a v hlave mi bzučí…myšlienkami blúdim po križovatkách mysle a zdravím sa so starými známymi. Každému z nás v tej imaginárnej výšine stačí tak málo…láskavý pohľad a vnímanie toho druhého, tri kvapky padajúcej rosy na uhasenie vášne a ohromný priestor lásky, ktorá nemá dno…

…Keď klesám dolu na padáku myšlienok, pozorujem čistý svet výšin, rozľahlé telo zeme si rozťahuje ruky až do nedohľadna a nohami kope jazerá a v moriach sadí ryby…teplý vietor hrá na strunách konárov stále nové melódie a my sa ich v domnení snažíme vymyslieť…oko lupy mi stálym klesaním zväčšuje okolitý svet a s námahou stačím vnímať všetko to okolo…aj farby tuhnú do sýta a zväčšujú svoj rozmer, zelené guľôčky stromov sa stali obrovitánskymi korunami, okolo ktorých oblietajú ako kométy rôzne mušky,blešky,motýle a vtáci…na hebkej tráve brázdia uličky čmeliaky a včely…Neviditeľná snaha všetkých týchto nežných bytostí sa zračí v našom bohatstve úrody, o ktorú sa pričinili…bez nároku na odmenu a nezaplatených …iliónov hodín za nadčas… Na krídlach včely je svet ľahší, nemáme tiahu myšlienok…nekonečným oblizovaním nektáru zo všetkých kvetov sa môžeme zblázniť od šťastia!!! Netreba kredenc na uloženie pohárov, pijeme a opíjame sa šťastím zo života priamočiaro, bez prestávky.Takto zbláznení sa motáme dlhými trávami stebiel a voniame každý inak. Parfém lásky splieta korbáče na krásne tiché telá, zmáčané guľôčkami dažďa…prší…