Ornament v tvári
…úsmev je náš prirodzený prejav už od samého malička…
Na ceste životom sa nám tvár preklikáva na rôzne obrazy. Zračia sa v nich originálne ornamenty v podobe obrazcov z dávnych čias. Niektoré sme zdedili, iné si vytvárame sami a maľujeme podľa vlastnej nálady, aby sme ešte viac podmienili výraz.
…chodím po tvári bosými nohami a cítim, ako sa chveje pod mojimi myšlienkami…
Zašpinení od klamlivého jazyka sa nám pletú slová a zvykli sme si na lož. Je slušné klamať, aby sme neurazili iného…zabúdame však, že duša si všetko pamätá a čuduje sa, že sa snažíme večer čo najskôr zaspať a merať si kvalitu života kľudným spánkom.
…snažíme si vystačiť presným počtom písmen v slovách, ktoré nás naučili …
Staviam sa každé ráno na štartovaciu dráhu života a čakám na stlačenie spúšte. Nasádzam si nové okuliare pre čistý obraz a večer, malou skromnou modlitbou prosím o odpustenie chýb, ktoré sa stanú chybami až po uskutočnení…
Mám sto chutí vkresliť šablónou do tvárí ornamenty radosti, pohody a lásky, aby si na ne ľudia zvykali…a aby im nesťahovali tvár do úškrnkov…
Ľudia zabudli čítať v šlabikároch tvárí a zabudli na intuíciu iných, ktorí majú danné a vedia…
Je to také ľahké! Kúpim si farby a vkročím do sveta ľudí. Zo svojej tváre, z vnútra vytlačím vrásky…
Pokrčené obrazy pokožky žehlím iným vrelým objatím a napúšťam šťavou života…
Dakujeme, Rozi 🙂