Spirituálna rovnováha

Než pristúpime k hodnoteniu snahy o čo najpresnejšiu prezentáciu našich nápadov a myšlienok, neostáva nám nič iné, ako počúvnuť svoj vnútorný hlas, aby sme nechali znieť v našich ušiach aj iné melódie pohľadov a pocitov iných ľudí.

Mám na mysli všetky tajné a ukryté pokladnice intuícií, ktoré čakajú na odhalenie ako Pandorina skrinka v tom najkrajšom slova zmysle. Púšťame slobodu prejavu na prechádzku s ďalšími vzácnymi darmi a pozorujeme tiché posunky umelcových rúk, ako jemne šermujú v miske slnka za jasného dňa.

Tvorba tohto času nie je výpoveďou len v tejto skratke času, ale vypovedá aj o životnej ceste, napĺňajúcej sa rôznymi skúsenosťami, zážitkami a stretávaním sa s rôznymi ľuďmi a zdieľaním napríklad aj ich niektorých názorov.

Cesta od rozletu k očiste sa tiahne od začiatku vnímania sveta až do dnešného dňa, pretože pohľady a názory na svet sa počas nášho života menia, a tak dávajú príležitosť vzniku palety svetonázorov a ideológií.

Krútiaci sa charakter nášho svedomia sa zmieta v polievke pri vzniku sveta a podávame si navzájom lyžice plné nádeje do úst oproti sediacich spolupútnikov.

Deň pomaly končí a slnko zapadá za horizont. Zalieva krajinu purpurom a všetci ľudia zatvárajú malé dvierka za zhonom všedných dní. Zatvárame tuby farieb a dláta zmývame spokojnosťou zo seba samých. Skontrolujeme, či sa zračia úsmevy na tvárach našich milých a pokorne poďakujeme za tento deň.
Kľudne sa môžeme tešiť na ďalší v poradí a naplniť ho radosťou a hrou z tvorivosti. Môžeme stiahnuť aj iných so sebou a dať im príležitosť na sebapoznávanie.

Vietor máva s halúzkami štetcov, nasiaknutými farbami a hrá pri tom jemnú melódiu hviezd. Slnko a Mesiac, verní súputníci oblohy sa držia za dlhé ruky komét. Kým spočítame všetky hviezdy, nemali by sme stratiť ani jednu chvíľku z času. Každým pohľadom do nebies sa naše žiarivé oči dotknú nádhernej modrej farby a sme celí v obraze okamihu…