Šedý obal, strieborné nápisy 1206-2006 a MALACKY, medzi tým fotka pálffyovského zámku. Dlhoočakávaná publikácia o našom meste. Mená autorov Bellan – Šíp – Yurkovic naznačovali, že od knihy možno mať isté, možno aj nemalé očakávania, ako po stránke grafického spracovania, tak po stránke obsahovej. V mojich očakávaniach predstavovala malackú „udalosť desaťročia“.
Dnes prinášame článok objasňujúci kúsok z histórie, ktorý nám poskytol pán Milan Dobrovodský. Naše mesto sa nám mení pred očami. Stáva sa modernejším, kultúrnejším, vyspelejším. Slová ako tiché, útulnejšie a bezpečnejšie sa už ťažšie predierajú na papier. Pamätníci neznevažujú tento trend, no skĺbenie všetkých týchto pojmov na rovnakú úroveň dôležitosti považujú za rozumné a potrebné. […]
V roku 1884 vyšli knižne pamäti britského právnika Jamesa Roberta Hope-Scotta obsahujúce aj výber z jeho korešpondencie.
Aké boli Malacky 2006? Inorovnaké… Boli iné a rovnaké zároveň. Ale to je už pre ne typické. A túto „inorovnakosť“ im závidia mnohé mestá Slovenska. Prečo iné? No, menili sa, nestagnovali, nechátrali, rástli. Snažili sa vyťažiť z akéhokoľvek potenciálu, ba i z jeho náznaku a stále viac potvrdzovať slogan „dobré miesto pre život“.
Január, Február Spomínam si na mrazivé začiatky. Ranná hmla, trasúce sa ruky, mráz na perách a srdce plné očakávania. A naše posedenia v Breaku, usmiate tváre kamarátok a sladko-trpké rozhovory, ktoré ma zohrievali na duši a pomohli mi zabudnúť na zimu.
Budova malackého kina bola postavená v 20-tych rokoch 20. storočia. Spočiatku bolo v súkromných rukách, po druhej svetovej vojne bolo znárodnené a po páde komunizmu sa vrátilo do súkromných rúk. Pred dvoma rokmi budovu odkúpilo mesto. V súčasnosti v kine prebieha rekonštrukcia. Pozreli sme sa, ako to v kine vyzerá v súčasnosti.