Prvý máj v Malackách očami (resp. objektívom) Jakuba Valachoviča

Tak, máme za sebou 1. máj. Počas sviatku práce sa opäť jedlo, pilo, zabávalo a mnohí stretli priateľov, ktorých dlho nevideli. Lenže 1. máj mal tento rok i trpkú príchuť. Na druhý deň mi jeden kamarát zreferoval, ako ho napadli „náckovia“ a v skupine (však, ako inak?) ho zmlátili bejzbalkami a vraj vyťahovali i nože. Stalo sa to pri „červenom obchoďáku“, ktovie, či to nezachytili kamery. Kamoš nie je žiadna ľahká váha, ale útočníci na ňom zanechali stopy. Našťastie, nie vážne, skončil „len“ so zašitou hlavou a nejakými kopancami. V Zámockom parku ešte za svetla vystrájali iní „týpci“. Opäť v skupinách, pred zrakmi okoloidúcich, vyvolávali roztržky s každým, kto sa im zrovna nepáčil. A keď si zobereiem, že ide o mentálnych skrachovancov, rozmýšľame, či sa oplatí chodiť na takéto zábavy. Odpoveď – áno, oplatí. Možno sa to nezdá, ale ich je podstatne menej a vedia to. Preto sa ukazujú a útočia v tlupách. Do budúcnosti by možno kvôli takým mohli byť v Zámockom parku zosilnené policajné hliadky. Ale zábavu si kaziť nenechajme. Môj fotoreport zachytáva už len zábavu, ale úvod nad ňou drží zdvihnutý prst (tým myslím ukazovák).

Lúka pred kaštieľom výrazne ožila.

Zavítala na ňu dokonca zahraničná delegácia z Turecka (na poslednú chvíľu nahradili súdruhov zo Severnej Kórei).

Turci sa radi modlia. Ten v bielom naľavo nám jedného predstavuje (podobne ako opicu ZOO). A ten v pozadí nevie, čo si má o tom myslieť.

…lenže Turci sa i radi bijú a je jedno, či pri futbale alebo na lúke pred kaštieľom.

Našťastie ich vedia skrotiť naše slovenské žienky. Proste krása!

Tak, tak, kaštieľ už prežil všetko možné. Habsburgovcov, nacistov, komunistov i Mečiara. Ale takýto masaker?

No, ale nechajme už Turkov. Ešte nás KDH obviní, že im robíme kampaň pre vstup do EÚ. Vychutnajme si radšej zátišie. Ak to tak možno vôbec nazvať.

Nie, nenamýšľajme si. Takéto farby nemajú len Malacky ale napríklad i Sierra Leone, jedna z najchudobnejších krajín sveta. Nechcem však porovnávať túto krajinu s naším mestom. U nás je fajn a dokonca tu budú stavať i golfové ihrisko.

Na škvarovom ihrisku to vzali do rúk Requiem. V popredí spevák Jozef Hlinka a za ním, „basák“ Peter Poláček.

… a tu zvyšní dvaja členovia, bratia. Gitarista Peter a bubeník Miroslav Chmelovci. A išlo im to dobre.

Škoda len, že hrali v skorých popoludňajších hodinách. Takto sa pred pódiom vybláznilo len niekoľko „metlákov“. Ľudí začalo pribúdať neskôr.

Pribúdali i akýsi nevychovanci, ktorí prišli provokovať so stupídnymi tričkami.

Ako si v dnešnej vyspelej dobe môže niekto uťahovať z komunistov, vážne nechápeme. Tak, ako tento pes nechápe, prečo mu tú loptičku najprv hádžu a potom berú.