Rodina mojich predkov Vícenovcov zo Zohoru

Vícenovci a ich deti

Mama môjho deda Andreja Pavláska bola Margita Vícenová, dcéra Valenta Vícenu a jeho manželky Magdalény, rodenej Morávkovej. Vícenovci bývali v Zohore dome s vtedajším popisným číslom 189. Na mieste toho domu je dnes areál Denného Baru Margit na ulici Domkárska. Podľa pozemkovej knihy z roku 1854 bol tento dom s pozemkom s katastrálnym číslom 103 písaný na Valenta Vícenu a jeho manželku Magdalénu.

Valentovi a Magdaléne sa v ňom narodilo deväť detí a to Imrich (1832), Juraj (1835), Štefan (1837), Peter (1841), Margita (1842), Gabriel (1844), Katarína (1847), Urban (1851) a František (1854). Ako vidno, rozdiel medzi najstarším a najmladším je 22 rokov. Z uvedených detí Valenta a Magdalény Vícenovej sa zameriam na moju prababku Margitu, narodenú 6.júla 1842, na Františka, narodeného 18.mája 1854 a Urbana, narodeného 22. mája 1851.

Rodina Jakuba Pavláska a Margity Vícenovej

Margita sa 13.októbra 1872 vydala za Jakuba Pavláska, narodeného 30.mája 1849 rodičom Andrejovi Pavláskovi a Apolónii, rodenej Zálesňákovej. Andrej Pavlásek bol obecný pastier. Bývali v obecnej pastierni, ktorá mala popisné číslo domu 179. V matričnom zázname sobáša je uvedené bydlisko ženícha dom s popisným číslom 179 a bydlisko nevesty dom s popisným číslom 180. Majiteľom domu s číslom 180, ktorý bol „prilepený“ ku pastierni, bol Vendelín Bertovič. Dnes je v mieste týchto domov dvor medzi bytovkami na ulici Tichá. Bytovky sú na uliciach Kováčska a Lábska a na Nám. mládeže. Margita v čase sobáša teda nebývala v rodičovskom dome na ulici Domkárska.

Dôvod bol pravdepodobne nasledovný: Margite sa ako slobodnej 26-ročnej mamičke narodil 21.novembra 1868 syn Gabriel. Keďže mala osem súrodencov a miesta nebolo na rozdávanie, našla si podnájom v dome „prilepenom“ ku pastierni. Môj pradedo Jakub, ktorý býval v pastierni, mal vtedy 19 rokov. Ako 20-ročný musel narukovať na trojročnú vojenskú službu. V matričnom zápise sobáša je uvedené: sponzus est miles (ženích je vojak). Ku koncu jeho vojenčiny sa s Margitou Vícenovou zosobášili. V matričnom zázname Gabrielovho krstu z 21. novembra 1868 je dopísané meno otca „Pavlásek Jakub“ s dátumom dopísania 14.november 1894, teda vtedy, keď mal Gabriel 26 rokov. Gabriel sa totiž 18.novembra 1894, teda štyri dni po dopísaní mena otca v svojom zázname krstu, sobášil s Johanou Turazovou z Lozorna.

Jakub s Margitou mali okrem Gabriela aj Fabiana (nar. 5. septembra 1873), Jozefa (nar. 28. februára 1879), môjho deda Andreja (nar. 25. novembra 1881) a Simeona (nar. 22. marca 1886). Gabriel sa oženil v roku 1894 s Johanou Turazovou z Lozorna, Fabian sa oženil v roku 1898 s Teréziou Ožvoldovou zo Zohoru, Jozef sa oženil v roku 1903 s Katarínou Kovárovou zo Zohoru a môj dedo Andrej sa oženil 22. januára 1907 s Annou Križanovou zo Zohoru. Simeon emigroval v roku 1906 do USA, kde sa oženil s Máriou Jareczovou z Lozorna.

Moja prababka Margita Pavlásková, rod Vícenová, zomrela 27.marca 1902 vo veku 57 rokov na tuberkulózu pľúc. Jozef Pavlásek, dedov brat, zomrel v pastierni 5. júna 1907 vo veku 28 rokov na tuberkulózu pľúc. Pradedo Jakub Pavlásek zomrel 30.novembra 1912 vo veku 63 rokov na tuberkulózu pľúc. Dedov brat Simeon Pavlásek zomrel 15. mája 1916 v Hamiltone v štáte Ohio v USA vo veku 30 rokov na následky prekonaného zápalu mozgových blán. Môj dedo Andrej Pavlásek, ktorý bol murár, zomrel 2. júla 1939 vo veku nedožitých 58 rokov na následky úrazu na stavbe.

Rodina Františka Vícenu a Márie Albrechtovej

Prababkin brat František Vícena sa 13. novembra  1877 vo veku 24 rokov zosobášil s 19-ročnou Máriou Albrechtovou. Po sobáši bývali u jej rodičov v dome s popisným číslom 168, ktorý podľa pozemkovej knihy v roku 1854 patril Máriinmu dedovi Martinovi Albrechtovi. Bol to tretí dom za ulicou Tichá na Nám.mládeže smerom ku železničnej stanici. Dnes sú tam bytovky. Františkovi a Márii sa v uvedenom dome narodili deti Jozefína (18. marca 1878), Eva (8. mája 1881), Katarína (24. novembra 1882), Martin (19. júla 1885), Antonín (31. mája 1892), František (27. apríla 1894) a Mária, narodená po roku 1895.

Ako prvá sa vydala Jozefína. Jej  manželom sa stal 26-ročný Anton Puškáč, syna Pavla Puškáča a jeho manželky Terézie, rodenej Dudáškovej. Sobáš mali 18. januára 1899 v Zohore. Povolanie ženícha bolo mercenarius (nádenník). Jeho otec Pavol Puškáč pochádzal z Mástu, Terézia Dudášková pochádzala z Perneka. Ekonomická situácia v Uhorsku začiatkom 20. storočia nebola ružová a mladí ľudia, ktorí neboli zo sedliackych rodín, boli „nádenníci“ čakajúci na to, až ich zavolá sedliak na sezónne práce. Preto mnohí odchádzali za prácou do USA, Kanady a Argentíny.

Cesta do Ameriky

Ako prví z rodiny Vícenovcov odcestovali do USA Jozefína s manželom Antonom Puškáčom a jej slobodná sestra Katarína Vícenová. Cestovali loďou SS Belgenland, ktorá vyplávala 8.apríla 1903 z prístavu Liverpool v Anglicku. Cieľovým mestom plavby bola Phiadelphia v štáte Pensylvánia.

Nasledoval ich 18-ročný Martin Vícena, ktorý cestoval s 19-ročným Karolom Puškáčom a 17-ročným Simeonom Puškáčom, mladšími bratmi jeho švagra Antona Puškáča. Cestovali loďou SS La Bretagne z francúzskeho prístavu Le Havre. Loď vyplávala 10. októbra a do New Yorku priplávala 18. októbra 1903. Martin Vícena sa  27. augusta 1910 zosobášil v americkom meste Cincinnati v okrese Hamilton County v štáte Ohio s Júliou Majtovou, založili si rodinu a zostali v USA.

Simeon Puškáč, narodený 28.októbra 1885 v Perneku manželom Pavlovi Puškáčovi a Terézii Dudáškovej, sa v USA taktiež oženil a založil si rodinu. S manželkou Karolínou (zo Slovenska) mali podľa sčítania obyvateľstva v roku 1930 sedem detí. Vtedy s nimi žila aj Simeonova 85-ročná mama Terézia Dudášková. Bývali v okrese Lake County v štáte Indiana. Terézia Dudášková  zomrela v roku 1935 vo veku 90 rokov. Pochovaná je na cintoríne sv. Štefana v meste Hamilton v štáte Ohio. Má spoločný pomník so synom Antonom Puškáčom (zomrel v roku 1941 vo veku 58 rokov) a nevestou Jozefínou, rodenou Vícenovou (zomrela v roku 1930 vo veku 52 rokov).

František Vícena junior sa 29. januára 1923 v Lábe zosobášil s Máriou Filípkovou z Lábu.

Karol Puškáč, ktorý v októbri 1903 spolu s mladším bratom Simeonom Puškáčom a Martinom Vícenom odišiel do USA, sa na krátky čas vrátil do Zohoru, lebo v decembri 1908 cestoval do USA z Rotterdamu loďou SS Noordam. Na zozname cestujúcich je uvedené, že mal 23 rokov, bol zo Zohoru a do USA cestoval za manželkou K. Puškáčovou. Ako uvidíme ďalej, bola to Katarína Vícenová.

Tragédia v rodine Puškáčovcov

Karol Puškáč, ktorý sa narodil 3. novembra 1884 v Máste už spomenutým manželom Pavlovi Puškáčovi a Terézii Dudáškovej, zrejme s manželkou Katarínou Vícenovou zarobili v USA dosť peňazí na to, aby si po návrate do Zohoru dali postaviť rodinný dom s obchodom. Dom dodnes stojí na začiatku ulice Lozornianska za sochou sv. Vendelína. Máme z neho fotografiu z roku 1919, na ktorej je vidno aj ľudí, stojacich pred vstupom do obchodu. Na schodoch do obchodu sú s veľkou pravdepodobnosťou aj oni dvaja. Dom dali postaviť medzi rokmi 1914 a 1919, lebo na katastrálnej mape z roku 1914 tam žiadny dom nebol a fotografia s domom je z roku 1919.

Žiaľ, v roku 1924 sa stala sa tragédia. Vieme to zo zohorskej matriky zomrelých z novembra 1924, z ktorej časť zápisu uvádzam: Dňa 11. novembra 1924 bola v záhrade domu č. 298 v Zohore nájdená a vykopaná Katarína Puškáčová, rodená Vícenová, manželka obchodníka Karola Puškáča, ktorá bola manželom a jeho milenkou koncom októbra ťažkým úderom zabitá. Po súdnom preskúmaní bola 20.novembra 1924 pochovaná na cintoríne v Zohore.

Nasledovalo dedičské konanie, spísané 27. novembra 1924 na Sirotskom úrade I. stolice v Bratislave, ktorého časť v pôvodnom znení uvádzam: Dľa predostretého obecného svedectva Sirotský úrad I.st v Bratislave vymenuje pre Jozefinu Vicenovú vydatu za Puškača Antonina, pre Vicena Martina, Vicena Evu vydatu za Vitalikom, Vicena Antonina, Vicena Františeka prislušných v obci Zohor ale sa zdržujucich na neznámom mieste v smysle §. 54. zák. čl. XVI z roku 1894 Mariu Vicenovu obyvatelku v Zohore, a pre Karola Puškača byvalého zohorskeho obyvatela, ktorý pre vraždu manželky je vo vyšetrujucej väzbe v sedrialnej väznici v Bratislave Karola Zettela, obchodnika v Zohore bydliaceho, za kuratora.

Moja mama mi rozprávala, že Karol Puškáč zakopal telo svojej manželky na dvore ich rodinného domu s obchodom a na hrob naukladal fúru dreva. Mama mala síce vtedy len dvanásť rokov, ale vedela to od svojho strýka a krstného otca Karola Zettela, ktorý, ako bolo uvedené v dedičskom konaní, bol poverený úlohou kurátora dedičov Vícenových.

Puškáčových dom s obchodom bol následne predaný. Kúpila ho rodina zohorského obchodníka Jána Nováka, ktorá dovtedy prevádzkovala obchod na rohu ulice Lozornianska a Nám. mládeže. Dnes je v ňom obchod Gulla–rozličný tovar. Novákovci kúpili aj rodný dom súrodencov Vícenových na Nám. mládeže. V bývalom rodinnom dome a obchode Puškáčovcov za sochou sv. Vendelína býval a predával syn Jána Nováka Rudolf Novák. V bývalom dome Vícenovcov na Nám. mládeže bývala manželka Jána Nováka Alžbeta Nováková, ktorá si tam otvorila obchod.

Rodina Urbana Vícenu a Spustovci

Ďalší brat mojej prababky Margity Vícenovej Urban Vícena sa 22.novembra 1874 zosobášil so Zohorčankou Jozefínou Bertovičovou. Urban býval v čase sobáša a následne s manželkou po celý ďalší život v rodnom dome (kde je dnes areál Denného baru Margit). Tam sa im narodilo osem detí. Z nich spomenieme len dcéru Evu Vícenovú, narodenú 17. decembra 1884, ktorá sa v roku 1909 vydala za Zohorčana Valentína Spustu. Valentín sa práve vrátil z USA, kde bol od roku 1907. Býval a pracoval v Hamiltone v štáte Ohio spolu so svojim mladším bratom Alojzom Spustom. Alojz pricestoval do Hamiltonu v októbri 1903 na pozvanie už spomenutého Antona Puškáča, manžela Jozefíny Vícenovej.

V roku 1907 bolo v USA už viacero členov rodiny Pavláskovej. Od apríla 1903 pracoval vo Washingtone bratranec môjho deda Andreja Pavláska Valent Hlavenka, syn dedovej tety Alžbety Pavláskovej. Od septembra 1904 pracoval v Hamiltone dedov druhostupňový bratranec Juraj Pavlásek, od januára 1905 Jurajov brat Jakub Pavlásek, v apríli 1905 sa ku nim v Hamiltone pridal aj ich ďalší brat Gabriel Pavlásek. V roku 1905 pricestoval do USA aj brat Valenta Hlavenku Ján Hlavenka a v roku 1911 ich sestra Ursula Hlavenková. V apríli 1906 sa v Hamiltone usadil už spomenutý brat môjho deda Simeon Pavlásek. Od januára 1910 pracoval v Hamiltone ďalší bratranec môjho deda Fabian Pavlásek a od januára 1913 môj dedo Andrej Pavlásek. Ako vidíme, nebolo ich málo. Do Zohoru sa vrátili z uvedených desiatich len dvaja členovia rozvetvenej rodiny Pavláskovej, a to Jakub a môj dedo Andrej.

Vráťme sa však ku Valentínovi Spustovi a jeho manželke, dedovej sesternici Eve Vícenovej. V roku 1910 sa chcel vrátiť Valentín do USA. Jeho manželka Eva bola tehotná. Spolu so Zohorčanom Valentínom Matlovičom odcestovali do francúzskeho prístavu Le Havre, kde sa nalodili na parník Chicago, ktorý vyplával 29. marca 1910. Cieľom Valentínovej cesty bolo opäť mesto Hamilton.

Valentínovi však ešte na lodi diagnostikovali trachóm a umiestnili ho do kajuty pre chorých. Medzi imigrantami kontrolovanými v imigračnom stredisku Ellis Island sa z nákazlivých chorôb popri tuberkulóze objavoval trachóm najčastejšie. V prvej fáze sa u chorých objavuje piesok pod viečkami, zo žliaz pri okraji viečka neskôr začne vytekať hlien a v konečnej etape môže pacient oslepnúť. Američania všetkých týchto cudzincov deportovali späť. To bol aj osud Valentína. Po príchode do New Yorku bol umiestnený v nemocnici a zakrátko deportovaný parníkom La Savoie do francúzskeho prístavu Le Havre, odkiaľ sa vrátil domov. Dňa 10. októbra 1910 sa Valentínovi a Eve narodila v Zohore dcéra Terézia. Ďalšie dieťa, syn Jozef, prišiel na svet 10. marca 1912.

V polovici februára 1913 sa mal Valentín spolu s rodákom Martinom Matlovičom v Brémach nalodiť na parník Prinz Friedrich Wilhelm do New Yorku a ako cieľ cesty bol znova uvedený Hamilton v Ohiu. Obaja však boli vyškrtnutí zo zoznamu pasažierov a vrátili sa do Zohoru. V Zohore sa Valentínovi a Eve 30.decembra 1913 narodila dcéra Rozália a v roku 1917 syn Ján.

Po prvej svetovej vojne sa celá rodina Valentína Spustu presťahovala z ČSR do francúzskej obce Cramoisy v Pikardii.

Spustovci a Havranovci vo Francúzsku

V Cramoisy, kde získali trvalý pobyt, sa Valentín s Evou a neskôr i deti zamestnali v továrni na výrobu porcelánových elektrických izolátorov. Francúzske občianstvo získali v marci 1936. Medzi zamestnancov továrne patril aj Arnold Stríbrnský, narodený v Zohore v roku 1902 a Alojz Havran, narodený 17. júla 1905 vo Viedni Zohorčanovi Jakubovi Havranovi a jeho manželke Pavlíne Jurovýchovej z Lozorna.

Alojz Havran sa oženil s Tereziou Spustovou. Druhá Valentínova dcéra, Rozália, sa vydala za Francúza Gastona Gambiera, narodeného  29. septembra 1912.

Syn Ján Spusta býval v roku 1939 na adrese Cramoisy 60. V meste Beauvais ho odviedli do francúzskeho 91. pešieho motorizovaného pluku a zúčastnil sa bojov proti nemeckej armáde, kde 1. júna 1940 padol, na pomníku padlých v Cramoisy je aj jeho meno. Pochovaný je v rodinnej hrobke na cintoríne v Cramoisy.

Syn Jozef Spusta bol odvedený na nútené práce v Nemecku. Po vojne sa vrátil do Francúzska, kde býval s rodinou v obci Creil, ktorá susedila s obcou Cramoisy. Zomrel koncom augusta 1993.

Valentín Spusta zomrel 24. februára 1948 v Cramoisy, kde je pochovaný v rodinnej hrobke. Gaston Gambier, skonal v Cramoisy 20. júla 1990, jeho manželka Rozália Spustová zomrela 21. júna 2001 v obci Labruyere, 19 km od Cramoisy.

Použité zdroje:

• PAVLÁSKOVÁ Terézia, PAVLÁSEK Jozef: Vysťahovalectvo Zohorčanov do Ameriky koncom 19. a začiatkom 20.storočia, In.: Zohorský Hlas 1/2022 ISSN 1338-0273, https://www.obeczohor.sk
• WSÓL  Andrej: Rodina Spustovcov zo Zohoru, In.: Malacké pohľady 5.mája 2026, https://malackepohlady.sk/ Rodina Spustovcov zo Zohoru – Malacké pohľady
• www.familysearch.org/search/
• www.geni.com
• Matriky úmrtí v Zohore z rokov 1896 až 2024
• Pozostalosť po Kataríne Puškáčovej, In.: ŠA Bratislava pobočka Modra: ONÚ, Zohor Administratívne spisy 1924, krabica 1

Napísal Jozef Pavlásek v máji 2026.