Ľahostajnosť, naše dedičstvo

Minulosť, súčasnosť a výzvy do budúcnosti. Tieto otázky rieši spoločnosť v každom období. Je zaujímavé prečítať si, ako na ne hľadali odpoveď Malačania krátko po páde komunizmu ako oficiálneho režimu. Prinášame článok, ktorý bol publikovaný v roku 1990.

Záhorácka ulica niekoľko rokov pred pádom komunizmu

Ľahostajnosť, naše dedičstvo

Pri myšlienke otvoriť zalepenú obálku s testamentom minulosti sa ma vždy zmocní strach. Bojím sa, že by mi odkázala iné, (mám na mysli lepšie) dedičstvo ako to, čo dennodenne vídam v uliciach nášho mesta, prežívam v prázdnych obchodoch a zažívam na stretnutiach s ľuďmi. To dedičstvo, ktorého pôvod treba hľadať v histórii a bohužiaľ ani nie tak dávnej. História mesta, ktorá vďaka osobnej aktivite miestnych historikov neupadá do zabudnutia, ale pomaly sa dostáva na stránky kníh a kroník, história je neúprosná a pokiaľ ju neznásilňujeme a neprekrúcame, prináša dôkazy bývalej slávy i nedávnej éry hlbokého úpadku mestečka Malacky. Bohužiaľ posledných štyridsať rokov zanechalo dnešnými osemnástim tisícom Malačanov dedičstvo, aké si súkromne nepraje asi ani jeden Záhorák, ani obyvateľ bývalého centra Záhoria.

Keď sa zamyslíme nad tým, čo všetko sa v Malackách vybudovalo, respektíve zničilo, musíme konštatovať, že minulosť tomuto mestu veľmi veľa dlhuje. Vlastne nie minulosť, ale ľudia, ktorí o tomto meste rozhodovali, o jeho vývine, raste a rozvoji. Ľudia, ktorí sa vedeli veľmi dobre postarať o seba a ťažili zo spoločnosti, ale ktorí len veľmi málo, vlastne nič neurobili pre kvalitnejší život obyvateľov, pre rozvoj kultúry, obchodu, školstva. Zanechali nám mesto v takom stave, že nie jedna, ale niekoľko generácií bude musieť aktívne a obetavo pracovať na tom, aby ho zveľadili. Tu sú pravé príčiny neslávneho dedičstva. A aj jeho dôsledky pre život obyvateľov. Len sa pozrime, ako je napríklad možné, že sa vždy zabúdalo na starších obyvateľov severnej časti mesta, že bolo postavené (nie vybudované!) sídlisko JUH, kde dnes žije asi 4 tisíc obyvateľov, ktorí majú k dispozícii jediný obchod, detské jasle a materskú škôlku.

Bývalí mocipáni na Mestskom národnom výbore pripravovali veľkolepé centristické projekty. Chceli z Malaciek vybudovať mesto s dvadsaťpäťtisíc obyvateľmi, ktorých by získali z okolitých, vtedy ešte „zánikových“ obcí. Neuvažovali pritom, či sú predpoklady pre vhodnosť takýchto projektov, či mesto má na takýto rast podmienky. Hmlisté myšlienky nemali koncepciu a zostali len úbohým torzom. Ich reálnym obrazom sú práve naše (alebo lepšie povedané ich) Malacky. Musíme sa s touto realitou, nech je akokoľvek nepríjemná, zmieriť. Nech si spomenieme na čokoľvek, to v našom meste chýba: športoviská, kultúre zariadenia, väčšia kapacita čističky odpadových vôd, predpokladu budovania kanalizácií, ale tiež zdravé životné prostredie, kvalitná a dobre zásobená obchodná sieť, služby, vybavená nemocnica, byty a zdravé bývanie, vykurovanie, dopravný systém, ktorý by chránil stred mesta. Načrtávam to heslovite, veď čo nám ku kvalitnému a príjemnému životu v meste chýba, to vieme všetci.

Stojíme v týchto časoch pred otázkou: Ako rozmotať tento gordický uzol? Odkiaľ začať? Ako pomôcť mestu?

Prvým predpokladom je, aby sme si uvedomili, že to, čo sa v meste zachovalo, je naše a musíme si to udržovať, neničiť. Ak voľakto z nás niečo poškodí alebo úmyselne zdevastuje a my si toto nevšímame, doplácame na túto škodu všetci. Veď v nastávajúcich podmienkach už nebude existovať socialistický majetok, ktorý patril všetkým a zároveň nikomu. Bude obecný majetok patriaci všetkým, ktorí v obci žijú. Každý bude mať právo podieľať sa na rozmnožovaní, využívaní a zveľaďovaní tohoto majetku. Nedajme sa pomýliť. Slová socialistický a obecný neznamenajú jedno a to isté. Čoskoro sa o tom presvedčíme aj v skutočnosti, ktorá sa ukáže na výzore mesta.

Druhým predpokladom je, aby každý z nás chcel tomuto mestu pomôcť, aby nebol problémom a ťažkostiam ľahostajný, aby sa prípadne prihlásil na obecnom zastupiteľstve (terajší MsNV) alebo prostredníctvom svojho poslanca prispel radou alebo konštruktívnou kritikou obecnej rade. Malacky majú veľmi výhodnú zemepisnú polohu, sú zaujímavé nielen pre nás, ale aj pre okolitý svet. Tak existujúca priemyselná výroba, poľnohospodárstvo, ako aj nová vrstva podnikateľov v obchode, službách a verím, že aj v turistike vytvárajú predpoklady, že mesto si vytvorí zdroje pre svoj rozvoj.

Najťažšia úloha je však zmeniť vedomie ľudí a ich vzťah k mestečku, v ktorom žijú. Je neskoro plakať nad rozliatym mliekom (respektíve zničeným mestom). Zbavme sa pretrvávajúceho pesimizmu a ľahostajnosti v nás. Na MsNV už sú a verím, že po komunálnych voľbách v obecnom zastupiteľstve budú takí ľudia, ktorým zveľadenie a rozvoj mesta budú prvoradou životnou úlohou ba dokonca poslaním. Toto nech je hlavné kritérium pri výbere poslancov a kandidátov do volieb. Tak, aby sme sa pri odovzdávaní nášho testamentu nemuseli pred našimi deťmi hanbiť. Aby nemuseli začínať opäť na ruinách, ale aby mohli svoje mesto zveľaďovať.

Milan Ballay
Uverejnené v časopise Echo Záhoria 8/1990, publikované v MP so súhlasom autora.