Vertikálna zeleň

V mestách, kde je stále väčší tlak na zelené plochy, najmä z nedostatku parkovísk, prestavuje vertikálna zeleň vhodnú alternatívu. Bez nároku na veľké pozemky, len popri múroch budov a plotov, dokážu optimálne zvolené druhy popínavých rastlín pokryť svojimi listami veľké plochy.

Funkcia takejto zelene je rovnocenná s plošnou zeleňou – produkuje v procese fotosyntézy kyslík a ovplyvňuje vzdušnú vlhkosť v okolí. O estetickej funkcii vertikálnej zelene snáď nikto nepochybuje, najmä ak videl upravené vzdušne záhrady s nádherne zakvitnutými plamienkami (Clematis), trúbkovcami (Campsis), vistériami (Wisteria), zemolezmi (Lonicera) a pod. Ale aj bežnejšie druhy lián, napr. brečtany (Hedera), paviniče (Parthenocissus), chmel (Humulus) alebo povojníky (Ipomea), sa dajú použiť veľmi úspešne na ozelenenie takých budov, ktoré inak svojou šeďou nepôsobia v mestách a na sídliskách esteticky – všetky tie ohyzdné garáže, kotolne, múry dielní a výrobných hál, cestné privádzače a pod. Napriek tomu je v našich mestách stále málo takejto zelene. Prečo?

V západnej Európe, najmä v starom dobrom Anglicku, majú zelené domy dlhú a slávnu tradíciu, ale rovnako tak v Holandsku, Dánsku, Nemecku. Súvisí to s nárokmi na vzdušnú vlhkosť, ktorá je v suboceanickej časti kontinentu vyššia než u nás. Preto aj vertikálnej zeleni u nás sa viac darí na severných a západných stranách budov, než na južných, pálivým letným lúčom vystavených stenách.

V Malackách sa bohužiaľ stále stretávame s likvidáciou takejto zelene, napr. rok čo rok sa pravidelne strháva z múrov bývalého Slovliku pri železničnej stanici, „odzelenená“ bola svojho času bašta na Radlinského ulici a naposledy aj múr na budove Okresného súdu. Tam nejaký dobrodinec neváhal podrezať starý brečtan s obvodom stonky vyše 20 cm.

Mýtus, ktorý sa zvyčajne používa ako argument pre likvidáciu vertikálnej zelene je, že rastliny svojimi úponkami poškodzujú murivo – až po strhnutí rastlín sa zistí, že stopy v omietke bývajú minimálne, aj to len v povrchovej vrstvičke, a že ochranné funkcie zelene vysoko prevažovali nad škodami. Druhým protiargumentom neprajníkov je, že sa v zeleni drží hmyz, že v nej hniezdia vtáky, prípadne slúži ako cesta pre hlodavce. Iste, všetko tu povedané je pravda, ale miera nebezpečenstva nie je o nič väčšia, ako keď si necháme v lete dokorán otvorené okná alebo dvere na záhradu. Pri troche disciplíny, prípadne sieťkou v okne sa dá aj tento problém hravo riešiť. Na dome hniezdiace vtáky dokážu v bezprostrednom okolí svojich hniezd úspešne likvidovať muchy a iný hmyz a ich spev do istej miery prehlušiť ruchy z ulice. Odmenou nám bude zelený baldachýn na stene, ktorý chráni budovu pred prehriatím v letnom období a naopak zatepľuje steny v nečase jesenných pľuští.

Ak by sme aj prihliadli na niektoré argumenty neprajníkov vertikálnej zelene na rodinných domoch, tak na múroch tovární, popri komunikáciách, na mostoch a nadjazdoch, všade tam kde sú betónové plochy pomaľované farbou, je nasadenie živých stien veľmi účelné a vítané. Práve novou a nie zanedbateľnou estetickou funkciou vertikálnej zelene je ochrana stien pred výtvormi sprejerov. Je ďaleko najlacnejším riešením pripraviť podmienky pre uchytenie sa a rast rastlín, než vynakladať prostriedky pre premaľovávanie stien.