Jazierko Fučijama

Jazierko sa nachádza v severozápadnej časti chotára Plaveckého Štvrtka. Na mapách, ak ho tam vôbec nájdete je uvedené pod oficiálnym názvom Osmička. Miestni ho poznajú pod menom Fučijama. Dnes jeho pokojná hladina, vôbec neprezrádza za akých dramatických okolnosti vzniklo. V súčastnosti slúži miestnym rybárom a je domovom kaprov.

Nazrime do obecnej kroniky čo sa v nej o tejto udalosti píše:

„Požiar vrtnej veže „Na Pálenici“
Bol krásny, slnečný, sobotný deň 19. augusta 1950, keď sa obcou rozletela správa, že vrtačke číslo osem „Na pálenici“ hrozí výbuch. Čoskoro po tejto správe aj výbuch nastal. Ľudia tam húfne utekali, niektorí aj na bicykloch, pretože mysleli, že výbuch sa bude podobať minuloročnému „V topolí“. Následkom veľkého tlaku plynu začali z podzemia vyletovať veľké balvany a zemina, pričom vystrekovala voda.

Čoskoro povolili základy pod vrtnou vežou, táto sa naklonila a pomaly padala na zem. O chvíľu sa prepadla pod zem a spolu s ňou i príslušné objekty – búdy so strojmi a tiež neďaleko stojací kamenný kríž pri ceste. Unikajúce plyny mali veľké trenie, dôsledkom čoho nastal okolo piatej hodiny podvečer požiar. Oheň vznikol v okamihu, takže ľudia, ktorí stáli neďaleko v panike utekali preč, nechajúc tam i bicykle. Niektoré z nich sa od veľkej horúčavy zmenili v kopu pokrúteného plechu.

Z robotníkov, pracujúcich na veži nebol zranený nikto, všetci stihli zavčasu utiecť. Oheň šľahal do výšky až sto metrov, ožiaril celú oblohu. Hoci ešte svietilo slnko, ľudia v dedine, ktorí o erupcii ešte nevedeli boli prekvapení takým svetlom. V noci bolo tak jasno, že i v Malackách bolo vidno ako za denného svetla. Do obce prichádzali zblízka i z ďaleka požiarnici, vojsko so striekačkami, počítajúc, že celá obec je v plameňoch. Žiaru bolo vidieť až v okolí Trnavy.

Na štátnej hranici stáli požiarnici z Viedne pripravení pomôcť v prípade potreby. Do rána prišlo do obce 36 požiarnych zborov. Členovia miestneho hasičského zboru prichádzajúce požiarne zbory zapisovali pri požiarnej zbrojnici po celú noc a nepotrebovali ani baterku, ani lampu, žiara z ohňa im postačila na to, aby mohli písať. Oheň zničil celú úrodu v okolí veže, čo nespálil, to vysušil, škody boli veľké.

V dedine nastala po výbuchu panika, niektorí ľudia sa balili a chystali na evakuáciu von z dediny, lebo si mysleli, že oheň sa priblíži k nej. Až keď odborníci z naftových dolov vysvetlili ľuďom, že oheň sa ďalej nerozšíri, sa upokojili, ale málokto v tú noc spal. Požiarnici ešte i na druhý deň – hoci boli hody – zalievali okolité sondy vodou, lebo hrozilo nebezpečenstvo, že od veľkej horúčavy sa sondy zapália.

Každodenne prichádzalo do obce tisíce ľudí. Zvedavcov bolo na cestách i chodníkoch toľko, ako v Bratislave pred obchodmi v predvianočnom čase. Z každého vlaku vystupovalo na našej stanici toľko ľudí ako v Bratislave. Okolo ohňa vo vzdialenosti sto až tristo metrov horeli menšie ohne, ktoré po niekoľkých dňoch zhasli. Intenzita ohňa po niekoľkých dňoch začala slabnúť, oheň pomaly zhasínal, až 3. septembra celkom vyhasol.

Zostala tam veľká jama, ktorá sa naplnila vodou z hlbín zeme. Brehy jamy sa spevnili vyvrhnutou zeminou, okraje nádrže sa posúvali smerom do stredu a postupne zarastali. Jazierko je dnes oveľa menšie, ako bolo v prvom roku po požiari. Voda je čistá, dosť teplá. V prvých rokoch sa ľudia tejto jamy báli, ale neskôr sa v nej začali kúpať deti a po nich dospelí. Kúpanie bolo zakázané, pretože nebola zistená presná hĺbka vody. Zisťovali to i potápači, ale na niektorých miestach vôbec neprišli na dno, hoci niekde boli zasa blízko pod hladinou malé ostrovčeky. Miestni rybári nasadili do jazierka ryby, ktoré tam dodnes chytajú. Pretože jazierko vzniklo – ako sa u nás hovorí – po „fučaní“ plynu, medzi obyvateľmi obce sa udomácnil jeho názov Fučijama.“

Fučijama v súčastnosti

Obdobný zápis o požiari, na ktorý boli všetky rebríky krátke, sa píše aj v kronike štvrteckých hasičov: „Bol krásny deň, odpoludnie 19. augusta 1950, keď bratia hasiči chystali dlážku a upravovali charúpok na hodovú tanečnú zábavu v bývalom hostinci Alojza Kadlíčka a prišla o pol piatej hodine správa, že vrtačke č. 8 Na pálenici hrozí výbuchom. V tomto momente sa práca zastavila a všetci sa odobrali na tvár miesta. Boli tam vidieť zvláštne prírodné úkazy. Následkom veľkého tlaku plynov tieto začali vyhadzovať veľké množstvo vody a veľké balvany zeminy, čo lietalo do výšky 30 m. Keď sa základy spod vrtačky minuli, padla do kráteru i celá konštrukcia vrtačky s príslušnými šopami a strojmi bez stopy. Taktiež padol do neznáma neďaleko stojací kamenný pomník. Následkom veľkého trenia unikajúceho plynu zo zeme behom 3⁄4 hodiny po výbuchu sa tento zapálil a nastal veľký požiar. Zvedavci v tej chvíli ponechali na mieste svoje bicykle, aby si utekajúc zachránili svoje životy. Oheň šľahal do výšky 100 m a veľká teplota zničila okolitú úrodu. V noci bolo také osvetlenie, že sa dali vonku čítať noviny aj v susedných Malackách .“

Zdroje:
Vojtech Zajíček: Vážení spoluobčania! Obecné noviny Štvrtčan č. 4/2010, str. 4
Ing. Peter Pavlík: Plavecký Štvrtok a Štvrčania, 2006, str. 18 – 19, dostupné online http://www.zsplavstvrtok.edu.sk/Obrazy/Kniha.pdf