Najvyššie vrchy Borskej nížiny

Borská nížina je jednou z dvoch častí Záhorskej nížiny. Z geomorfologického hľadiska sa člení na 7 podcelkov (ich mená sú v tabuľke nižšie).  

Vrchy Borskej nížiny

Geomorfologické členenie Záhorskej nížiny.

Krajinársky (ale aj rozlohou) je najcharakteristickejším podcelkom Borskej nížiny Bor, ktorý zaberá jej centrálnu časť. Bor je súvislá oblasť viatych pieskov, ktoré tvoria nízkopahorkatinný reliéf s uzavretými bezodtokovými zníženinami.

Najvyššie vrchy Borskej nížiny sú situované v jej severovýchodnej časti, v podcelku Bor a v rámci neho v podcelku Lakšárska pahorkatina.

Vrchy Borskej nížiny

Borská nížina s vyznačeným rozsahom Boru (biela prerušovaná čiara) a Lakšárskej pahorkatiny (žltá oblasť). Výskyt najvyšších vrchov Borskej nížiny je vyznačený červenou šípkou.

Lakšárska pahorkatina je jedna z dvoch častí Boru. Vyznačuje sa tým, že z pieskových presypov vlastného Boru tu vystupujú nízke vŕšky s nadmorskou výškou (240-) 250 a viac metrov, tvorené prevažne hlinito-kamenitými pôdami.

Vrchy Borskej nížiny

Približný rozsah Lakšárskej pahorkatiny.

Geologický podklad je pre Lakšársku pahorkatinu špecifický. Vrcholy kopcov sú tu tvorené odolnými horninami – zlepencami, ktoré sa v rámci Borskej nížiny už nikde inde nevyskytujú (na mape nižšie sú zlepence označené hnedou farbou a skratkou „dvB2“).

Geologický podklad v oblasti Lakšárskej pahorkatiny (podľa http://mapserver.geology.sk/gm50js/).

Štyri najvyššie vrchy Borskej nížiny, ležia blízko vedľa seba medzi obcami Borský Mikuláš a Bílkove Humence v oblasti takmer rovnostranného trojuholníka so stranami dlhými ca 1,5 km.

Vrchy Borskej nížiny

Lokalizácia štyroch najvyšších vrchov Borskej nížiny.

Nazývajú sa Ruženica, Kamenec, Dubník a Mária Magdaléna. Všetky štyri sú vyššie ako 280 m n. m. Ich vrcholy sú tvorené zlepencami. Na žiadny z nich nejde turisticky značený chodník, čo je škoda.

Vrchy Borskej nížiny

Štyri najvyššie vrchy Borskej nížiny na turistických mapách (červenou farbou sú znázornené polohy vyššie ako 280 m n. m.).

Vrchy Borskej nížiny

Najvyššie vrchy Borskej nížiny pri pohľade z juhu.

Vŕšky Ruženica a Kamenec majú zhruba rovnakú výšku, ca 281 m n. m. Pomenovanie mohli dostať podľa (hojnej) prítomnosti ruží, resp. kamenia, čo sú zriedkavé až výnimočné javy pre okolitú oblasť viatych pieskov. Druhý najvyšší vrch Borskej nížiny – Dubník – dosahuje výšku 288,8 m n. m. Pomenovanie dostal pravdepodobne podľa hojného výskytu dubov. Dnes je kopec z väčšej časti odlesnený a nachádza sa na ňom vysielač, ktorý je dominantou okolitej krajiny. Jeho oceľová konštrukcia je vysoká 71 metrov a bola dokončená v roku 1977. Vysielač pokrýva signálom oblasť Záhoria a nadväzuje na vysielače Kamzík a Veľká Javorina.

Vrchy Borskej nížiny

Dubník na jeseň pri pohľade z juhu.

Vrchy Borskej nížiny

Dubník pri pohľade zo severo-severo-východu (zo svahu Márie Magdalény).

Vrchy Borskej nížiny

Dubník pri pohľade zo severozápadu.

Najvyšší vrch Borskej nížiny – Mária Magdaléna – dosahuje výšku 296,9 m n. m. Samotný vŕšok je vlastne bezmenný, nachádza sa však na ňom kaplnka sv. Márie Magdalény, podľa ktorej sa označuje aj celé návršie.

Vrchy Borskej nížiny

Najvyšší vrch Borskej nížiny Mária Magdaléna.

Vrchy Borskej nížiny

Mária Magdaléna z juhu, od križovatky „U Habánov“. Cesta vpravo vedie do osady Habány (na niektorých mapách aj ako „Habany“ alebo „Gabani“).

Jej pôvodnými obyvateľmi boli anabaptistickí emigranti, takzvaní (novo)krstenci alebo hutteriti alebo habáni, ktorí prišli (alebo pred náboženským prenasledovaním ušli) z Čiech a Moravy. Hojne sa usádzali na viacerých miestach Záhoria. Vynikali najmä ako výrobcovia keramiky. Vrchy Borskej nížiny

Mária Magdaléna zo západu, z vrchola Ruženice.

Vrchy Borskej nížiny

Okolo kaplnky sv. Márie Magdalény je stará lipová alej a jedna kamenná socha.

Vrchy Borskej nížiny

Kaplnku dal postaviť gróf Imrich Czobor v r. 1668. Na začiatku 18. storočia za Rákociho povstania bola zničená. Dnešná neoklasicistická stavba pochádza z konca 19. storočia. V roku 1995 bola zreštaurovaná.

Zo spomenutých štyroch vrchov sú pekné výhľady do okolia. Smerom na východ vidno Malé Karpaty.

Pohľad z oblasti Dubníka smerom na východ (zdroj podkladovej fotografie: http://www.bilkovehumence.wbl.sk/).

Smerom na juh vidno Lakšársku pahorkatinu a Bor.

Vrchy Borskej nížiny

Smerom na severo-západ vidno Chvojnickú pahorkatinu a v Myjavskej nive ležiace obce Šaštín a Borský Mikuláš.

Na úpätí najvyšších vrchov Borskej nížiny pramení významná záhorská riečka Rudava. Postupne preteká Borom, Podmalokarpatskou zníženinou, potom sa stočí na západ opäť do Boru a v Dolnomoravskej nive ústí do Moravy.

Vrchy Borskej nížiny

Vyznačenie toku Rudavy (existuje aj Myjavská Rudava, to je však malý potok severnejšie, ústiaci do Myjavy pri Senici).

Pramene Rudavy sa nachádzajú na južných a východných úpätiach vrchov Dubník a Mária Magdaléna.

Vrchy Borskej nížiny

Lokalizácia prameňa Rudavy.

Vrchy Borskej nížiny

Okolie prameňa Rudavy pod južným úpätím vrchu Dubník leží už v piesčitej časti Boru (pohľad z juhu na sever).

Vrchy Borskej nížiny

Srnčia zver pasúca sa pri prameni Rudavy.

Vrchy Borskej nížiny

Jesenná selanka na svahu Dubníka.

2 replies
  1. Anton Macek
    Anton Macek says:

    Dobrý deň,
    v článku „Najvyššie vrchy Borskej nížiny“ mňa zaujali dve veci :
    – aký je názov trávy /pravdepodobne kostrava ovčia, alebo piesočná/ ?
    (obrázok tretí od konca – okolie prameňa Rudavy…)
    odborný názov (aj ľudový = škríp, cipec??) trávy by mohol byť uvedený,
    – k druhej veci – určitým nepresnostiam môžeme viesť diskusiu
    (napr. : kde sa nachádza svah Dubňa?) atď… Ďakujem!

  2. Pavol Mereďa
    Pavol Mereďa says:

    Dobrý deň, na treťom obrázku odspodu je odfotený druh Corynephorus canescens (L.) P. Beauv., ktorého slovenský názov je kyjanka sivá; staršie slovenské pomenovania sú: paličkovice šedá alebo paličkovec sivý. Iné ľudové názvy mi nie sú známe. Ide o charakteristický druh riedko zapojených porastov na nespevnených pieskoch (pieskových dunách). Na Záhorí je to v daných biotopoch častý druh. Čitateľa som botanickými názvami nechcel zaťažovať, ale mohlo to tam byť uvedené. Posledný obrázok je zo svahu Dubníka, ospravedlňujem sa za preklep a ďakujem za upozornenie.

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.