Malé sakrálne stavby v Malackách /1/ – Božie muky

„Božie muky sú v našom chotári štyri. Stoja na niečim výrazných a význačných miestach, ktoré bolo treba z dôležitých dôvodov, ktoré sa v našej kolektívnej pamäti zvyčajne nedochovali, označiť.“ Úryvkom z knihy pánov Trebišovského a Šípa Malacky – kapitoly z dejín mesta II. začíname náš seriál o malej sakrálnej architektúre v Malackách. O drobných pamiatkach, ktoré dotvárajú nielen tvár mesta, ale sú často aj spomienkou na konkétnych ľudí a udalosti, či už v bližšej alebo dávnej minulosti. Prevažnú väčšinu nepochybne dôverne poznáte, avšak stále mnohé zostávajú skryté v dvoroch alebo na vzdialenejších, menej prístupných miestach. Cieľom našej série je predovšetkým dôkladne zmapovať a zdokumentovať všetky dochované stavby malej sakrálnej architektúry v Malackách a zároveň Vás oboznámiť aj s tými menej známymi. Malé sakrálne stavby – to sú predovšetkým kaplnky, božie muky, sochy svätcov a kríže – témou prvej časti sú malacké božie muky. Základné a všeobecné informácie o božích mukách sa dozvieme aj z článku Ľubomíra Kaľavského: Božou mukou sa nazýva malý sakrálny architektonický útvar, ktorý je nositeľom pašiového výjavu (obrazu, sochy, súsošia) zo života Ježiša Krista. Z architektonickej stránky ide o objekt v tvare stĺpa s pätou, driekom a hlavicou so strieškou. Každá z jednotlivých častí mohla mať dekoratívne prvky v ľudovom alebo slohovom stvárnení. Spravidla sa vyskytujú dva základné typy: stĺpovité božie muky v tvare jednoduchého úzkeho stĺpu zasadeného v zemi, na ktorého vrchole je umiestnený príslušný výjav, obyčajne v ochrannej skrinke so strieškou, vyrobené najčastejšie z dreva, vzácnejšie z umelecky opracovaného kameňa; murované božie muky v tvare masívnych hranolovitých, respektíve kvadrovitých stĺpov s jedným alebo viacerými plytkými výklenkami v bočných stenách (nikami na umiestnenie výjavov), ukončené strieškou. Ako stavebný materiál bol vminulosti prevažne používaný dostupný prírodný lomový kameň (pieskovec, vápenec), omietnutý vápennou maltou. Niektoré z týchto objektov majú tvar miniatúrnej kaplnky, pravda ich charakteristickým prvkom je to, že sa nedá do nich vojsť. Vo väčšine prípadov sú to plnomurované kamenné pilierové stavbičky ukončené strieškou, s jedným, respektíve viacerými nikami pre sochu alebo obraz. Ich pôdorys zväčša tvorí obdĺžnik alebo štvorec, výnimočne trojuholník alebo iný polygonálny geometrický tvar. Božie muky a kaplnky vznikali už od sklonku stredoveku ako pamätníky na zvláštne všeobecné i osobné, šťastné i nešťastné, závažné udalosti (morové epidémie, zničenie úrody, osobné tragické udalosti, vojny, uzdravenia, prežitie nehôd a prírodných katastrofických udalostí, uzmierenia, radostné a šťastné udalosti). Umiestňovali sa pri kostoloch, na cintorínoch, na hraniciach chotárov, pri cestách a križovatkách, na vrcholoch hôr a horských sediel aj na iných významných miestach, niekedy opradených i povesťami a legendami. Ich hlavná úloha spočívala vždy vo viditeľnom vyjadrení vďaky za preukázané dobrodenia a vo vyprosovaní ochrany od Boha, čo všetko slúžilo na upevnenie a pozdvihnutie náboženského života.

Prvou, a zároveň možno najkrajšou božou mukou v Malackách je tzv. kiripolcká božia muka (v minulosti nazývaná aj „na pätnástej“), nachádzajúca sa na pomedzí Malaciek a Kostolišťa v uzavretom areáli ríbezľových sadov. Nájdete ju tak, že tesne pred mostom cez Malinu za malackou čističkou odpadových vôd odbočíte doľava na poľnú cestu, prejdete mostom cez Malinu, opäť odbočíte doľava a po niekoľkých desiatkach metrov už nájdete sad. Božia muka je štvorboká, postavená je z pálenej tehly. „Kolektívna kostolišsťká pamäť hovorí, že tu mala byť bitka. Armády stáli proti sebe pripravené ale skôr ako sa začala, strašná vojna skončila.“ Z akého dôvodu bola na tomto mieste postavená a či sa tu skutočne v minulosti odohrala bitka sa pravdepodobne už nikdy nedozvieme.

Druhou, nepochybne už známejšou, je božia muka náchazajúca sa na konci Malaciek po ľavej strane cesty smerom do Veľkých Levár, za budovou predajne áut a autoservisu. Všetky malacké božie muky sú v pomerne zachovalom stave, poslednou rekonšrukciou prešli v roku 1991.

Tretia božia muka je dôsledne skrytá v malej prieluke medzi dvoma rodinnými domami na ulici Duklianskych hrdinov, pár metrov od križovatky pri pohostinstve u Gajdára. Zároveň je jedinou, v ktorej sa v nikách náchadzajú vložené obrazy – ťažko povedať či je horná kazeta s obrazom Panny Márie pôvodná alebo bola doplnená neskôr.

Poslednou malackou božou mukou je božia muka na Pezinskej ulici, niekoľko metrov od brány do niekdajších kasární. Od ostatných sa odlišuje prevošetkým trojbokým pôdorysom, čo medzi božími mukami predstavuje vzácnosť. Jej výstavba údajne súvisí s morovu epidémiou.

Po ľavej strane cesty do Veľkých Levár stála aj stavba, ktorá sa zvykne taktiež priradovať k božím mukám, aj keď o božiu muku nejde. Jej zvláštnosťou je, že v časoch nedávno minulých je celú presťahovali z pôvodného miesta (v mapách bola táto lokalita označovaná ako „Chotár sv. Anton“) do areálu bývalého múzea Michal Tillnera, teda do mlyna. Poškodená socha nachádzajúca sa v nike je s veľkou pravdepodobnosťou socha sv. Antona. Súčasný majiteľ mlyna plánuje túto stavbu v dohľadnej dobe zrekonštruovať. Použitá literatúra: V. Šíp, J. V. Trebišovský: Malacky – kapitoly z dejín mesta II. Malacky 1996 http://www.katnoviny.sk/Kn_2002/37_2002/kultura.htm