Plavecký hrad

[slideshow 5]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[/slideshow]

 

Ďalšie názvy: Detreh, Plosenstein, Plawcz, Detreko, Blasenstein a iné

Stredoveký hrad z polovice 13. storočia. Vlastníkom bol gróf Detrich (Dietrich, Deprecht), hrad sa podľa neho nazýval Detrech (Detreh). Z toho vznikol názov panstva, ktorý v znel Dominium Detrekö a používal sa až do konca šľachtického obdobia. Pod hradom sa postupne vytvorila obec, ktorú nazvali Plavecké Podhradie. Na istý čas sa hrad vrátil kráľovi a koncom 14. storočia ho vlastnil vojvoda Stibor zo Stiboríc, neskôr grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Ďalším vlastníkom bol Gašpar Serédy. Po ňom ho mal Krištof Salm a neskôr Fuggerovci. V druhej polovici 16. storočia sa dostal do rúk Balašovcom. V tom čase bol stále centrom Plaveckého panstva, ktorého súčasťou boli Malacky. V 17. storočí sa vlastníkom stali Pálffyovci, ktorým patril až do 20. storočia.
Na začiatku 18. storočia počas posledného protihabsburského povstania bol hrad zničený. Chátral a zostala z neho ruina, ktorú nikto neobnovil. Už predtým totiž zemepáni preniesli svoje sídlo do kaštieľov v Plaveckom Podhradí a v Malackách. V priebehu 20. storočia sa stala zrúcanina hradu častým miestom školských výletov a vôbec turistov v Malých Karpatoch.

Hrad je prístupný po turistickej cestičke (modrá značka) z obce Plavecké Podhradie. Pri hrade je umiestnená informačná tabuľa, opisujúca históriu hradu a zachované časti zrúcaniny.

 

Pajštún

[slideshow 5]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[slide title=““][/slide]

[/slideshow]

 

Ďalšie názvy: Stupavský Kameň, Borostyan, Peylestian, Paistun; Borostyánkö, Paullenstein, Ballenstein a iné

Stredoveký hrad, postavený v 13. storočí v gotickom slohu, neskôr v renesancii prestavaný. Pod hradom sa neskôr vytvorila obec, ktorá sa dnes volá Borinka.
Od konca 14. storočia vlastnili hrad svätojurskí a pezinskí grófi, neskôr Gašpar Serédy a Salm. Od roku 1592 sa stal vlastníctvom grófa Mikuláša II. Pálffyho, otca prvého malackého zemepána Pavla IV. Pálffyho. Na začiatku 19. storočia hrad silne poškodili napoleonské vojská, odvtedy chátra. Od roku 1863 sa vlastníkmi Stupavského panstva a tým aj zrúcaniny hradu stali Károlyovci.
Hrad je stále veľmi navštevovaný turistami a lezcami nielen zo Záhoria, ale aj z neďalekej Bratislavy.

Na hrad sa dá ísť priamo z Borinky (červená značka), alebo dlhšou turistickou cestičkou spoza dediny cez Dračí hrádok (žltá značka). Žltá značka vás dovedie na hrad aj zo Stupavy.