Plavecký hrad a jeho niekdajšie podhradie

Plavecký hrad sme už predstavili v rámci rubriky Tip na výlet, prinášame blog o jednom júlovom výlete, počas ktorého sme videli nielen hrad, ale aj Sološnicu a v nej epitaf predpálffyovského zemepána Melichara Balassu.

Pôvodne sme chceli vyjsť len na hrad, ktorý bol centrom Plaveckého panstva pred postavením zámku v Malackách, a dobre si obzrieť jeho zákutia. Na výlet sme sa vydali piati – pálffyovská tematika zaujíma aj mladých sprievodcov malackými pamiatkami.

Okolnosti sa zmenili a začali sme v kostole Všetkých svätých v Sološnici na nedeľnej bohoslužbe. Neľutovali sme, homília bola poučná, zrozumiteľná a zaujímavá aj pre deti.

Po omši sme mali možnosť vidieť jednu z najvzácnejších pamiatok regiónu – epitaf niekdajšieho pána Plaveckého hradu Melichara Balassu (zomrel v roku 1568). Melichar zomrel vo Viedni a jeho pozostatky boli prevezené do Sološnice, ktoré v tom čase podľa všetkého plnilo úlohu podhradia – lebo Plavecké Podhradie v dnešnej podobe ešte neexistovalo (založili ho až neskôr Pálffyovci). Sološnica musela byť významná, keď ho pochovali práve tam. A nielen neho, ale aj jeho nevestu Helenu Zrínyi, úradníka panstva Jána Petrona (náhrobok sa nezachoval) a jeho príbuzných z rodu Medňanských. Všetci boli uložení v krypte pôvodného sološnického kostola. Ten bol koncom 17. storočia nahradený novým kostolom, ale krypta sa zachovala a rovnako epitaf. Pred pár rokmi prebiehal výskum krypty, ktorý odhalil, že v krypte bolo pochovaných 21 ľudí. Údajne však šabľu Melichara (a zrejme aj ďalšie zaujímavé kúsky) na prelome 19. a 20. storočia z krypty vybral amatérsky archeológ Móric Spitzer. Mala by sa nachádzať v niektorom maďarskom múzeu.

Na zachované epitafy sme sa pozreli zblízka. A prvý raz sme sa na Melichara Balassu pozreli zblízka. Jeho šabľa je zvečnená aj na epitafe. A tiež veľavravný nápis: „dnes (sa stalo) mne, zajtra tebe“. Epitaf dal vyhotoviť syn zosnulého Štefan Balassa. Ten bol významný pre Malacky. Za jeho éry získali Malacky trhové právo, erb a farský kostol, vďaka čomu smerovali k tomu, aby sa stali centrom regiónu.

Vedľa je epitaf jeho nevesty Heleny Zrínyi, dcéry protitureckého bojovníka Mikuláša V. Zrínyiho a manželky Melicharovho syna Štefana Balassu.

Náhrobok nechal Helene vytesať zarmútený manžel. Zatiaľ sme nápis podrobne neštudovali, ale jeho čas ešte príde.

Kostol je zaujímavý, najviac nás upútal hlavný oltár s pálffyovským erbom. Kvôli reštaurovaniu je oltár aktuálne sčasti rozobratý.

V ľavej časti združeného erbu na oltári sa nachádza pálffyovský jeleň s kolesom a trojvrším, erb vpravo sme zatiaľ neidentifikovali.

Za fotku stála aj kazateľnica.

Pred kostolom prebiehal dopoludnia predaj oblátok s motívom Sološnice. Výťažok je určený práve na rekonštrukciu oltára. Kto by mal záujem podporiť dobrú vec, odporúčame.

Potom sme sa už začali chystať na hrad, ktorý je dobre vidieť aj zo Sološnice.

Prechádzka na hrad trvá asi pol hodiny, je príjemná, zvládnu ju aj deti.

Zastavili sme sa pri vežovej bráne a následne sa pomaly rozpršalo.

Našli sme si miesto, kde sme sa všetci mohli skryť, oddýchnuť, občerstviť.

A vyskúšať sološnické oblátky.

Na hrad sme prišli ako prví, ale letný dážď netrval dlho a postupne prichádzali prvé skupinky. A my sme si mohli pozrieť hrad, vďaka brožúre sme vedeli pomenovať jednotlivé časti hradu. Zameriavali sme sa aj na detaily.

Pohľad z predbránia na vežovú bránu, resp. jej torzo.

A opäť vežová brána, tento raz pohľad z vonkajšej strany hradu.

Na vežovej bráne (pohľad z vnútornej strany) sa našli dokonca aj zachované časti omietky a bielej výmaľby. Hrad je kamenný, no na niektorých miestach, najmä pri okenných otvoroch, sa používali tehly.

Záber na jednu z veží hornej časti hradu.

Pohľad z južného predhradia. Vľavo sú hradby horného hradu, vpravo delová bašta.

A ešte raz delová bašta so zamurovanými otvormi.

V posledných rokoch na hrade prebiehajú záchranné práce, ktorých cieľom je spevnenie a  zakonzervovanie existujúcich častí hradu. Takto upravená je napríklad zadná stena hradného paláca (v strede).

Pri detailnom pohľade si hore všimneme dve kamenné konzoly.

Na ďalšom zábere máme opravený okenný otvor niekdajšej obytnej budovy, ktorá sa nachádzala na západe, v spodnej časti hradu.

Stena obytnej budovy horného hradu.

Spevnená brána vedúca do južného predhradia.

Zachované zvyšky omietky a výmaľby na obytnej budove v spodnej časti hradu.

Pri detailnom pohľade vidíme niekoľko vrstiev pôvodných náterov.

A na niektorých miestach tiež vidieť pozostatky drevených trámov.

Vľavo je zase vidieť kamenné ostenie okna, jedno z mála na Plaveckom hrade.

Z hradu je pekný výhľad. Juhozápadným smerom sa rovno pod hradom nachádza Plavecké Podhradie, v diaľke je zreteľne vidieť aj Sološnica.

Keďže nás dážď zdržal a dôkladná prehliadka je časovo náročná, plánujeme sa na hrad ešte vrátiť.