Zberateľ a archeológ Móric Spitzer

Tento rok uplynulo 165 rokov od narodenia amatérskeho archeológa Mórica Spitzera, pochádzajúceho z Malaciek. Bol na svoju dobu výnimočným zberateľom a archeológom. Vybudoval unikátne múzeum, dodnes nezachované.

Móric Spitzer sa narodil v Malackách v roku 1849. Presný dátum nepoznáme. Spitzerovci boli obchodnícka rodina a postupne sa vypracovali na jednu z najbohatších rodín v meste. Rodina zabezpečila stavbu dnešnej synagógy a mala veľkú hrobku na malackom židovskom cintoríne. Móricov syn Leopold vlastnil v Malackách liehovar.

Móric Spitzer býval v Sološnici (minimálne v období 1881-1904), istý čas v Stupave, potom podľa niektorých zdrojov v Budapešti a vo Viedni. V Sološnici bol podľa spomienok Ivana Dérera veľkonájomcom pálffyovského dvora. Bol v kontakte s Dérerovcami, podrobnosti nepoznáme.

Spoločný hlavičkový papier Karola a Mórica Spitzerovcov z roku 1882

Móric Spitzer bol zberateľom mincí a starožitností, venoval sa tiež archeológii. Kopal aj v Malackách a okolí. V dobovej monografii Magyarország vármegyéi és városai: Magyarország monografiája bola publikovaná informácia o jeho nálezoch a tiež úryvok listu z roku 1903, ktorého adresáta nepoznáme: “v poslednom liste som zabudol spomenúť, že pri vlaňajšom otvorení novej tehelne v Malackách, vlastníkom ktorej je tamojší starosta Polák, sa našlo viac kusov starého riadu. Nemeškal som a išiel som pri najbližšej príležitosti do Malaciek k uvedenej tehelni. Mal som šťastie, získal som v dobrom stave zachované urny rôznych foriem a druhov. Sedem zachovalých kusov stále vlastním, tri kusy som dal prešporskému katolíckemu gymnáziu. Väčšina je zo surovej (na vzduchu sušenej) hliny, dve sú pálené.”

Nádoby z rímskeho obdobia. Foto Magyarország vármegyéi és városai

Tehelňa sa nachádza na miernom vŕšku, vrstva hliny sa ukázala až po odobratí piesčitej pôdy. Spitzer v liste ďalej písal, že na mieste tehelne musela byť v dávnych časoch akási džbánkáreň, našiel tam jamy, z ktorých sa kedysi brala hlina.

Z predmetov, ktoré získal Spitzer v rámci zberateľskej vášne, zriadil v Sološnici múzeum. Údajne bolo v jeho inventári 14-tisíc mincí vrátane keltských typu Biatec, tisíc kusov keramiky (aj habánskej) a ďalšie predmety. Bližie informácie o pôsobení a zániku múzea nemáme. Podľa informácie zo Sološnice v obci pomáhal v roku 1881 založiť hasičský zbor, stal sa jeho veliteľom. V Sološnici býval do roku 1904. Spitzer bol aktívnym členom Národnej archeologickej a antropologickej spoločnosti. Okrem toho mal aj ďalšie funkcie.

Keramika zo Spitzerovho múzea v Sološnici. Foto Magyarország vármegyéi és városai

Po jeho smrti v roku 1919 sa jeho zbierky rozobrali. Mnohé predmety by sme zrejme našli v múzeách stredoeurópskeho regiónu.

Zdroje:
Dérer, I.: Rozpomienky na dra Jozefa Dérera. In: Sborník SZA,1938, s. 42
Ortvay: Pozsony vármegye őstörténete. In: Magyarország vármegyéi és városai: Magyarország monografiája.
Šíp, V.: Zabudnutý nestor archeológie Móric Spitzer. In: Naše Záhorie 2, 1994, s. 7-8.
http://www.solosnica.sk/o-obci/vyznamne-osobnosti/
http://povodna.solosnica.sk/dhz.html

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.