Zo života pálffyovských kočišov

Jozef Jordánek alias Jordan

Nádenník Jozef Jordánek (* 5.4. 1850 Malacky) bol synom želiara Jakuba Jordánka z Gajár a Anny Markovičovej príslušnej do Kostolišťa. Mal staršieho brata Antona (* 1846 Malacky). Za prácou chodil na rakúsku stranu do veľkostatku Meierhof v Dürnkrute a bol zamestnaný najmä pri koňoch. Žil v miestnom dome č. 30, kde mali ubytovanie aj ďalší paholci s rodinami a za nedostatočných hygienických podmienok sa tu šírili rôzne infekčné choroby. Vojenskú službu absolvoval u 7. roty rakúsko-uhorského 72. pešieho pluku.

V Dürnkrute v Jozefovom bydlisku skonal dňa 20.1. 1874 Jozefov otec Jakub na týfus spojený so zápalom pľúc a pohrudnice. Jozef sa v miestnom rímsko-katolíckom kostole oženil 1.2. 1874 o deviatej ráno s Júliou (* 4.1. 1843 Gajary), nemanželskou dcérou nádenníčky Antónie Filipovičovej, ktorá pracovala ako slúžka na miestnom veľkostatku.

Syn Leopold sa narodil 27.10. 1874, ale dostal zápal pľúc, ktorému podľahol vo februári 1875. V januári 1876 prišla na svet dcéra Maria a zomrela v apríli 1877 na črevný katar. V Dürnkrute v dome č. 115 sa 2.2. 1880 narodil už mŕtvy syn, ktorý tak nemohol byť pokrstený ani pôrodnou babou Mariou Büchler. Júlia zomrela nedlho  potom a akoby sa Jozefovi skončila jedna životná etapa, keď si na prelome rokov 1880 a 1881 zmenil priezvisko na „Jordan“ (v roku 1886 žila v Dürnkrute dcéra nádenníka Barbara Jordan vydatá Dötsch, ale nebola v žiadnom vzťahu k Jordánkovej rodine). V tej dobe býval v dome č. 94 určenom pre nádenníkov pracujúcich v miestnom cukrovare a v záznamoch ho viedli ako „paholka pri koňoch“.

V novembri 1880 bol za svedka na svadbe nádenníkom z domu č. 94, Jozefovi Biksadskému (* 1855 Studienka) a Tereze Brhelovej (* 1842 Lidečko) a znova na svadbe v júli 1881 ďalším susedom z domu Alžbete Bokollovej (* 1863 Dürnkrut) a Michalovi Janovičovi (* 1855 Závod), pričom bol svedkom nevesty a zároveň zastupoval jej otca Martina pochádzajúceho z Veľkých Levár.

V Gajaroch v kostole Zvestovania Pána sa 8.5. 1881 oženil druhýkrát. Vzal si Terezu Vondřichovú (*12.5. 1853 Veľké Leváre), dcéru lesníka Dominika Vondřicha a Zuzany Vilhelmovej. Novomanželia žili krátko v Gajaroch dome č. 62. Za susedov mali obuvníckeho majstra Vincenta Berlina a jeho ženu Rozáliu (dom č. 63), s ktorými si boli dosť blízki, keďže im Berlinovci poslúžili aj ako svedkovia na svadbe. Jozef krátko nato pracoval nejaký čas na majeri Karlov Dvor pri Suchohrade, kde sa jeho žene v máji 1883 narodila dcéra Rozália (krstnými boli manželia Berlinovci). Rozália zomrela už 27.8. 1883 na celkovú slabosť.

Jozef sa neskôr znova zamestnal na veľkostatku v Dürnkrute. Z Gajár do Dürnkrutu viedol v tej dobe most využívaný najmä na prevoz popíleného dreva zo Záhoria na pílu v Dürnkrute (most zničili nemecké vojská pri ústupe pred Červenou armádou začiatkom apríla 1945), no Gajarania ho využívali aj na cesty do Rakúska za prácou, prípadne prevoz cukrovej repy do cukrovaru na rakúskej strane. V Dürnkrute fungoval cukrovar, ktorý spolu s miestnym veľkostatkom ponúkal pracovné príležitosti. Jozef pracoval pre cukrovar hlavne ako povozník cukrovej repy či rôzneho materiálu pre fabriku, alebo pre zamestnancov.

V Dürnkrute v dome č. 102 prišiel na svet 4.8. 1885 syn August, ktorý zomrel 20.4. 1886 následkom bakteriálnej infekcie kože zvanej Erysipelas a celkovo kvôli oslabenému imunitnému systému. Ďalší syn Anton sa narodil v dome č. 94 na veľkostatku Meierhof 12.2. 1887 (v tom roku sa na uvedenej adrese narodili aj deti nádenníkov v cukrovare Michala Spustu z Gajár a Michala Kovárika z Plaveckého Podhradia). Kmotrom Antona sa stal opäť obuvník z Gajár Vincent Berlin. O desať dní nato v Dürnkrute zomrela Jozefovi matka Anna a pochoval ju na miestnom cintoríne 23.2. 1887 o pol piatej poobede.

V auguste 1889 prišiel na svet v dome č. 36 syn Johann, ale zomrel už 10.2. 1891 o šiestej hodine večer na vodnatieľku mozgu a črevný katar. Dom č. 36 slúžil tiež ako ubytovňa pre nádenníkov v cukrovare a stal sa domovom Jordanovej rodiny do konca 19. storočia. Syn Josef sa narodil 14.3. 1891 (krstnou bola Rozália rodená Klačková, žena obuvníka Vincenta Berlina) a zomrel na obed na Sv. Mikuláša v tom istom roku následkom zápalového ochorenia pľúc a priedušiek. Dcéra Maria sa narodila 6.8. 1893 o druhej hodine ráno. Krstnou sa tentokrát stala dcéra Vincenta Berlina Karoline, ktorá žila v rakúskom Spannbergu (9 km západne od Dürnkrutu). Maria nemala dlhý život, zomrela na osýpky v júni 1894.

Vincent Berlin v apríli 1900 odišiel do Albany v štáte New York za synom Alojzom. Jozef Jordan dostal prácu ako kočiš u Pálffyovcov v Marcheggu, kam s rodinou presídlil natrvalo. Pravdepodobne však nerobil kočiša prevážajúceho priamo panstvo, skôr sa staral o vozenie zásob či služobníctva, prácu v stajni a samozrejme starostlivosť o kone a ich postroj. Zomrel na rakovinu 4.3. 1918 (pred smrťou prijal sviatosť posledného pomazania). 

Anton Jordan

Anton si od ranej mladosti zvykal na prácu s koňmi. V rodine sa rozprávalo po záhorácky i po nemecky. Domovsky bol príslušný do Malaciek a keď ho v roku 1908 odviedli do rakúsko-uhorskej armády, hlásil sa na odvodovom stredisku v Prešporku, kde ho uznali schopným a v základnej hodnosti pešiaka zaradili do 72. pešieho pluku ako jeho otca. Počas tejto služby, respektíve dovoleniek, nadviazal blízky vzťah s Máriou Sečkárovou (* 31.12. 1889 Malacky), dcérou paholka Pavla Sečkára a Kataríny Tichej. Anton slúžil posádkou v Prešporku a tak sa aj svadba konala v miestnom kostole Sv. Martina 20.11. 1910. Snúbenica bola už v piatom mesiaci tehotenstva. V Malackách sa 6.3. 1911 narodila dcéra Františka, ktorá mala vrodenú neprítomnosť týmusu. Dôsledkom toho nebolo dieťa dostatočne imúnne a opakovane trpelo infekčnými chorobami.

Anton po vojenskej službe nadviazal na prácu svojho otca ako kočiša u Pálffyovcov a s rodinou bol trvalo vedený v Marcheggu, kde žili v dome č. 2 pri zámku. Dcéra Maria zvaná „Mitzi“ sa narodila 1.8. 1912. V nedeľu 11.1. 1914 sa narodil vytúžený syn Anton junior a kmotrou sa stala sestra Márie Eva Sečkárová (* 26.12. 1884 Malacky), ktorá pracovala ako slúžka na pálffyovskom majeri Salmhof, no neskôr sa vrátila do Malaciek.

Po vypuknutí 1. svetovej vojny Anton senior narukoval k 72. pešiemu pluku a na front. Jeho žena Mária sa musela postarať o prácu i rodinu. Neustriehla dvojročnú dcéru Mitzi, ktorá sa 20.4. 1915 utopila, keď spadla do potoka Mühlbach tečúceho za marcheggským zámkom. Anton sa zrejme dozvedel o nešťastí z korešpondencie. Vrátil sa z vojny a ďalej slúžil ako kočiš Pálffyovcov na ich panstvách v Marcheggu a v Heidenreichsteine. Zúčastnil sa v novembri 1919 ako svedok na svadbe železničiara Josefa Lascaka (* 1895 Schlosshof) a Angely Uhrincovej (* 1899 Malacky).

V Marcheggu sa Antonovi a Tereze narodila 19.1. 1920 dcéra, ktorá dostala meno Maria Antonia (kmotrou bola Maria Lascak, matka spomenutého Josefa Lascaka z domu č. 109 v Marcheggu). Anton a Tereza žili s deťmi v roku 1925 v Heidenreichsteine v dome č. 101 (buď žili v prenájme u krajčírskeho majstra Leopolda Loidolta, alebo bývalo na rovnakej adrese viacero partají). Stav dcéry Františky sa zhoršil natoľko, že bola umiestnená do nemocnice na adrese Moritz Schadekgasse 29 vo Waidhofen an der Thaya. Tam zomrela 15.3. 1925 poobede o štvrť na tri v dôsledku zápalu slepého čreva a imunologickej nedostatočnosti. O deň neskôr previezli jej ostatky do Heidenreichsteinu, kde bola na ďalší deň pochovaná na miestnom cintoríne.

Antonova matka Tereza vedená bez domovskej príslušnosti, trpela artériosklerózou a zomrela na mŕtvicu vo svojom dome č. 155 v Marcheggu 5.10. 1936. Anton junior pracoval ako zámočnícky pomocník a usadil sa v obci Leopoldsdorf im Marchfeld, kde sa 12.2. 1939 oženil s Ludmillou Perničkovou (* 14.5. 1914), dcérou moravského murára pracujúceho v miestnom cukrovare. Anton senior slúžiaci na zámku zomrel ako 54-ročný v Marcheggu 5.11. 1941 a nedočkal sa tak už svadby svojej dcéry Marie Antonie v auguste nasledujúceho roku. 

Zdroje:

• VHA, Bratislava R-Matriky Rakúsko-uhorské oddiely – bývalý peší pluk č. 72,
• data.matricula-online.eu/oesterreich,
• ancestry.com,
• familysearch.org,
• anno.onb.ac.at/anno-suche.

Titulná kresba: Andrej Wsól