Rok 2009 v Malackách (1)

O roku 2009 v našom meste chcem písať z pohľadu človeka, ktorý sa v Malackách narodil, vyrastal tu, potom sa v roku 2005 odsťahoval, aby sa na začiatku roku 2009 vrátil. Môj pohľad je pohľad obyvateľa – užívateľa. V Malackách, ako veľa ľudí, nepracujem, ale inak žijem naplno. Nie sú teda pre mňa iba spálňou medzi dvomi pobytmi v práci v Bratislave, ale mestom, v ktorom musím občas niečo vybaviť, hľadám tu kultúru, športové vyžitie aj relax s priateľmi. Potrebujem teda dobré miesto pre život…

Bol som prekvapený, koľko sa toho zmenilo. K lepšiemu – opravené kino a MCK s niekoľkými zaujímavými akciami ročne, prehľadné klientské centrum MÚ s ochotnými úradníkmi, niektoré časti nemocnice, väčší výber v službách vrátane obchodu, Záhorácka ulica. Ale sú tu aj zmeny k horšiemu, hlavne doprava sa nedočkala žiadneho koncepčného riešenia, len sa rozvojom mesta zhoršuje. Pokiaľ cez Záhorácku prechádzate autom čakajú vás zápchy alebo na bicykli nebezpečné situácie, kedy sa vyhýbate zaparkovaným autám bez možnosti uniknúť na cyklochodník. Budovy rastú ako huby po daždi, regulácia mestským architektom je slabá, parkovacie miesta pribúdajú iba na úkor zelene, vybavenosť okolia bytoviek naďalej chátra…

Príroda a čistota ovzdušia dostali zabrať, z lesov v okolí mesta ubrali veľkolepé plány na PTPZ, prázdne parcely sú mementom. Rozvoj mesta je teda evidentný, bohužiaľ aj na úkor kvality života. Tvár mesta zmenila tiež víchrica v júli. Ubudlo niekoľko reprezentatívnych stromov v širšom centre, zámocký park dostal ranu a golfové ihrisko si v prvých mesiacoch zarobilo pravdepodobne viac za predaj dreva ako za členské poplatky. Víchrica nám pripomenula, že žijeme v prírode a treba ju brať do úvahy, aj v mestskom prostredí.

Niektoré veci,  zostali po starom – Swedwood stále smrdí a práši a odbor životného prostredia asi už úplne rezignoval s tým niečo urobiť. Avšak nielen negatíva pretrvali. Väčšina vecí je intuitívne na svojom mieste a toľko známych tvárí nikde inde nestretnem! Okolie mesta ponúka veľa možností na pobyt v prírode, spoznával som ho ako za „starých čias“ v sedle bicykla. Mohli ste si odo mňa prečítať niekoľko tipov na cyklovýlety.

Otázkou je, čo prinesie ďalšia industrializácia mesta. Zo zámeru technologického parku Eurovalley veľa neostalo, hlavná pridaná hodnota je v skladových priestoroch a výrobe, zatiaľ čo pokročilé technológie sa mestu vyhýbajú oblúkom. Čo takto využiť potenciál blízkosti Bratislavy? Mozgy sú tu, alebo blízko, a dochádzať za dobrou prácou sa dá aj opačným smerom po D2ke. Prínos pre mesto by bol oveľa väčší ako zo skladov a chemického priemyslu. Získať také investície je určite náročnejšie ako ponúknuť parcely pre fabriky, iné mestá to však dokážu, tak prečo nie Malacky? Podpora podnikania môže byť aj viac cielená – inkubátor by mal produkovať aj hi-tech miestne firmy, nielen byť podporou pre drobných živnostníkov.

Voľby do VÚC odhalili trpkú skutočnosť, že slušnosť ani 20 rokov po nežnej revolúcii nie je vo verejnom živote štandard. Volebný kalendár v prospech jednej politickej strany so znakom mesta, použitie fotiek z mestských médií, navyše bez súhlasu vyobrazených občanov podali svedectvo o tom, že komunistické zmýšľanie je stále tu. Strana (SMER) a vláda (mestská = primátor) je nadriadená právnym normám. Reakcia pána Ondrejku bohužiaľ len potvrdila, že spolieha na pasivitu ľudí a spojenectvo s vládnou koalíciou je mu bližšie ako zodpovednosť k občanom mesta. Ostatní kandidáti sa ani nevyjadrili. Predať slušnosť za poslušnosť znamená, že splašky nepotečú v novej kanalizácii pod zemou, ale najprv na hlavy všetkých Malačanov. To bolo pre mňa asi najväčšie sklamanie v roku 2009 v MA.

Mestské médiá zažili v roku 2009 ďalšie zmeny. Ukázalo sa, ako veľmi sú závislé na profesionalite jednotlivcov a bohužiaľ aj na pokladnici mesta. O nezávislosti pri informovaní sa žiaľ veľmi hovoriť nedá, slúžia iba ako marketingový nástroj mesta. Navonok je to vporiadku, mesto propagáciu potrebuje, ale voči občanom mesta to nie je fér. Informovať o dianí sa dá aj bez toho, aby boli správy z veľkej časti kampaňou primátora a otázky môžu byť viac investigatívne. Až by mal človek pocit, že v nich úraduje (auto)cenzúra…

Hlavne vo volebnom roku 2010 by to malo byť inak. Alebo žiadnemu z mestských poslancov nevadí, že sa tým za verejné peniaze minimalizujú šance na rovnú súťaž? Nemáme predsa vládu národného frontu, ale demokraciu… Je to aj výzva pre konkrétnych ľudí – zamestnancov médií, poslancov aj kandidátov vo voľbách. Robte s tým niečo! My v Malackých pohľadoch sa o to snažíme, nie sme opozíciou a už vôbec nie za každú cenu, ale chceme diskusiou pomôcť rozvíjať občiansku spoločnosť. O veciach verejných treba hovoriť, inak sa stanú súkromnými záležitosťami vládnucich…

Rok 2010 môže priniesť ďalšie zmeny v meste. Bude na to veľa príležitostí, nielen vo voľbách, ale aj pri strategických rozhodnutiach. Mesto by potrebovalo kvalitnú koncepciu rozvoja aby sa stalo moderným mestským centrom s rešpektom k tradíciám. Potenciál je veľký. Prajem si žiť v meste, kde sú rozhodnutia robené v prospech ľudí  podľa filozofie „náš zákazník náš pán“ a nie podľa hesla „robme si čo potrebujeme, veď sa to nejako prepečie“. A nerád by som sa sťahoval.

Prajem Malackám všetko dobré v roku 2010!

Miroslav Konečný, redaktor Malackých pohľadov