Archeologické náleziská na Záhorí

Téma nových archeologických výskumov v Malackách a okolí prilákala 24. februára do Galérie MCK tri desiatky nadšencov histórie. Prednášal skutočný odborník vo svojom odbore, dlhoročný pracovník Archeologického ústavu SAV v Nitre, PhDr. Kristián Elschek, CSc., ktorý sa špecializuje na dobu rímsku a rímsko-germánske kontakty v predpolí rímskej hranice.

Po úvodnom privítaní Pavla Vrableca z Múzea Michala Tillnera dostal priestor hosť – Kristián Elschek

V Archeologickom ústave SAV v Nitre pracuje Kristián Elschek už takmer štvrťstoročie. Jeho znalosti o najstarších sídlách na Záhorí sú bohaté

V rokoch 1993 – 2007 sa na Záhorí uskutočnil systematický prieskum zameraný na vyhľadávanie archeologických nálezísk, zároveň sa urobila revízia starších prieskumných aktivít a tematický výskum zameraný na náleziská z doby rímskej. Objavených bolo vyše 110 nových prevažne polykultúrnych archeologických nálezísk. Našlo sa veľa datovateľných nálezov najmä z doby rímskej (mince, spony, terra sigillata – typ luxusnej keramiky prevažne z rímskych provincií a i.).

Bratislava – Dúbravka

Na sídlisku zo staršej rímskej doby (1. a 2. stor. po Kr.) slúžili ako obydlia čiastočne zahĺbené polozemnice s dvoj alebo šesťkolovou konštrukciou. Súčasťou osady z 1. až začiatku 2. storočia bola aj železiarska dielňa na tavenie rudy. Osada je zatiaľ prvým väčším sídliskovým komplexom z 1. stor., ktorý bol dosiaľ na Slovensku preskúmaný. Vlastným podnetom na systematický výskum polohy bol objav najlepšie a najcelistvej zachovanej rímskej architektúry na Slovensku. Odkryli tu aj zvyšky rímskeho kúpeľa (balneum) z tretiny 3. storočia po Kr.

Hypotetická rekonštrukcia budovy kúpeľa

Stupava

Územie Stupavy bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvými etnicky známymi obyvateľmi boli Kelti. Neskôr sa toto územie stalo barbarským susedom Rímskeho impéria. Rimania vybudovali niekoľko vojenských táborov a civilných stavieb predovšetkým k zabezpečeniu hraničného pásma (Limes Romanus). Prvým miestom, ktoré Rimania obsadili bol zrejme Devín. Aktivita Rimanov výrazne vzrástla počas tzv. markomanských vojen (160-180). Vtedy zrejme vznikla veľká pevnosť v Iži pri Komárne a menšia stanica v Stupave. Postavili ju na nevysokej vyvýšenine, na ktorej už predtým stála germánska osada. Miesto si vybrali vďaka jeho strategickej polohe na trase dôležitej obchodnej Jantárovej cesty. Z pevnosti kontrolovali veľkú časť Záhoria a Bratislavskej brány. Civilný život dokumentuje keramika, šperky, mince, fragmenty sklených nádob a hospodárske náradie.

Rekonštrukcia hlavnej budovy rímskej stanice po dostavbách. Pravdepodobne tu bola umiestnená menšia vojenská jednotka z materskej posádky v Carnunte

Nasledovalo trvalé osídlenie Slovanmi, o čom svedčia i nálezy slovanského pohrebiska s keramickými predmetmi zo 6 . – 9. storočia. Pohrebisko sa nachádza v miestnej časti Mást. Výskum pohrebiska dokladá nielen úroveň včasnostredovekej materiálnej kultúry a remeselnej úrovne, ale i sociálnu a spoločenskú diferenciáciu spoločnosti.

Plavecké Podhradie

Nad obcou sa vypína mohutné hradisko na vrchu Pohanská (494,8 m n. m.).  Archeológovia tu odkryli hradisko z halštatskej doby s pomerne dobre viditeľnými valmi a so sídelnými jamami. Nachádzalo sa tu keltské oppidum – jedno z najväčších na Slovensku. Podľa rozlohy bolo veľkým mestom, ktoré počtom obyvateľov prevyšovalo stredovekú Bratislavu. Nachádzali sa tu dielne, chránené vodné zdroje, cesty, umelé terasy, dláždené priestranstvá. Mimoriadne cenné sú nálezy železných predmetov, sídliskových objektov, brány vedúcej na akropolu a zvyškov sochársko-kamenárskej dielne, v ktorej sa po prvý raz v strednej Európe dokladá výroba plastík znázorňujúcich keltské božstvá. Zánik oppida pravdepodobne súvisel s vojenskými udalosťami na prelome prvej a druhej polovice 1. storočia pred Kr.

(Fotografie z Plaveckého Podhradia nájdete v príspevku http://malackepohlady.sk)

Závod

Nálezisko rímskeho poľného tábora a germánskeho sídliska leží západne od obce Závod na ľavom brehu Moravy, asi 1 km od jej dnešného toku, v polohe Na dieloch pri Lakšárskom potoku. Východne od obce sa v 19. storočí našli germánske žiarové hroby zo staršej doby rímskej.

Vyznačenie polohy rímskeho poľného tábora v Závode na ortofotomape Archeologického ústavu SAV

Gajary

Gajarská lokalita poskytuje nálezy, ktoré môžeme datovať až do neolitu (mladšej doby kamennej), doby 4000 – 3000 rokov pred naším letopočtom. Duna, ktorej sa ľudovo hovorilo Stolička, vstúpila do dejín slovenského praveku. Našla sa v nej najstaršia keramika z doby neolitickej. Ďalším obdobím osídľovania gajarského chotára je eneolit, ktorý kladieme do rokov 3 000 – 1 900 pred n. Kr. Z tejto doby sa našli v Gajaroch tri sídliská.  Doba bronzová je už podstatne bohatšia na nálezy. Našiel sa tam celý cintorín skrčencov. V tejto dobe pochovávali ľudí v skrčenej polohe na boku. Pohrebisko nevydalo iba kostry, ale aj materiálne vybavenie pochovávaných. V Gajaroch na Stoličke sa z doby laténskej (doba železná) našiel mlynský kameň,  čo svedčí o usadlom roľníckom živote.

Zohor

V 40. rokoch 20. storočia sa v Zohore pri ťažbe štrku narazilo na kniežacie hroby. Odkryté náleziská priniesli svedectvo o živote ešte z doby bronzovej a železnej. Najnovší archeologický prieskum  v rokoch 2008-2009 na štyroch hektároch územia odhalil sídlisko z praveku, ale aj novšieho obdobia  rímskeho aj slovanského (8. – 9. storočie). V 23 kostrových hrobov sa našli rímske strieborné a keltské mince, zvyšky kosteného náhrdelníka (v jednom hrobe až 350 korálikov).

Malacky

V našom meste sa v poslednom období žiadny rozsiahly archeologický výskum neuskutočnil. Známe je však odkryté pohrebisko zo staršej doby rímskej z polovice 1. storočia v lokalite Malacky – Vinohrádok. Tu boli objavené aj pozostatky z obdobia Veľkomoravskej ríše. V roku 1998 sa v tejto lokalite v profile výkopu studne našli zlomky slovanskej keramiky. Obruč studne bola z dubového dreva, pričom kmene mali aj 150 letokruhov. Špeciálnou metódou datovali roky vyrúbania stromov – 714 – 715. Išlo teda o studňu z prvej polovice 8. storočia v slovansko-avarskom období. V jej útrobách objavili zvyšky plodín, ktoré sa vtedy pestovali – proso, pšenica, ľan, ale najmä vinič (odtiaľ zrejme pochádza názov oblasti – Vinohrádok). Ide o najstarší doklad pestovania šľachteného viniča na Slovensku. V polohe Ohrádky a Vinohrádok boli prieskumami ešte v roku 1998 zistené črepy dokladajúce prítomnosť osídlenia a obrábanie polí v stredoveku.

Výdrevu studne zrubovej konštrukcie tvorili viaceré druhy ihličnatých aj listnatých drevín zoťatých pravdepodobne v rokoch 714-715

Poznámka autora: Vzhľadom na to, že fakty, ktoré predniesol Kristián Elschek bolo ťažké presne zachytiť, pri vyskladaní textu príspevku boli dôležitým zdrojom údaje sprístupnené na webe. Príspevok K. Elscheka bude publikovaný v zborníku prác, ktoré každoročne vydáva Múzeum Michala Tillnera v Malackách.

Zdroje:

http://www.limes-slovensko.sk/sk/php_local/site.php?ID=10

http://www.sturovo.com/drupal/node/227

http://www.limes-slovensko.sk/sk/php_local/site.php?ID=8

http://www.krasy-slovenska.sk/index.php?a=clanok__128

http://www.obce.info/tlac.php?make=mapa&id=4001&obec=584&clanok=8&rubrika=rub&pl=obcesk

DRAHOŠOVÁ, V.: Najstaršie osídlenie Malaciek. In: Zborník zo seminára 800-ročné Malacky, 2006, s. 2 – 11.