List do Trnavy

Odtlačok najstaršej známej pečate Malaciek sa zachoval okrem iného aj v trnavskom archíve, konkrétne v liste, ktorý v roku 1588 adresoval richtár a predstavenstvo Malaciek trnavským radným. List sa Malaciek týka len okrajovo, ale je v ňom popisovaná z dnešného pohľadu úsmevná príhoda.

Týka sa vtedajšej obyvateľky Malaciek Barbory, manželky Ladislava Kuracinu. Táto niekoľko rokov predtým bývala spolu so svojím mužom v Hrnčiarovciach neďaleko Trnavy. Odohrala sa tam príhoda, o ktorej podala svedectvo malackému richtárovi a rade. Títo ju vypočuli na základe žiadosti trnavského richtára a rady a následnej im slová Barbory Kuracinovej prepísali do listu, zachovaného dodnes.

Celá kauza sa týkala kanca, ktorý sa túlal na rôznych miestach v obci Hrnčiarovce. Jedna žena ho vykŕmila a zabila. Neskôr sa zistilo, komu kanec patril a začalo sa vyšetrovanie.

List bol napísaný po slovensky, vo vtedajšom dialekte. Do dnešnej slovenčiny ho prepísal Mgr. Pavol Vrablec, PhD. Tu je celé znenie listu:

„Múdri a opatrní páni a priatelia vám priazniví službu svoju odkazujeme Vašim milostiam, pritom zdravie aj iné všetko dobré želajúc a list Vašich milostí sme vyrozumeli, ktorý ste nám písali o vašej poddanej, menovite Barbuše Gazdovej, skrz nejaké o nej potrebné svedectvo, slušne potom uznajúc žiadosť vašej milosti u nášho úradu, Barboru, manželku Lacka Kuracinu, v tomto čase bývajúcu v tomto mestečku medzi nami, sme zavolali pred našu úplnú radu a pilne s jej pýtali, o čom vie. Ktorá najprv zaprisahaná k vypovedaniu spravodlivosti a pravdy takto vyznala, že v tom čase, skôr ako Pán Boh dopustil oheň skre zlých ľudí na Hrnčiarovce, ona aj so svojím mužom tam bývala aj po ohni ale štyri roky a dobre vie o tom, že nejaký pribudnuvší kanec sa tam túlal a niekedy u Barbuši Gazdovej, niekedy u nej. Niekedy u Jakuba Širokého sa zdržal nejaký čas pred ohňom a potom aj po ohni … manželka Adama Poliaka toho kanca svojou rukou vyrezala a opäť vykŕmiac aj zabila a užila. O tomto kancovi potom od pastierky Turkovej počula, že ten istý kanec bol pána Ištvána? Tardu. Preto na žiadosť Vašej milosti toto jej vyznanie, ešte na to všetko povedala, že keď Široký videl toho kanca v jej kŕmniku, povedal jej, (že) bude náš spoločný a potom (to aj) povedal tejto istej Kuracinovej žene. No (tá) vraví, (že) nemohli (by) sme (ho) my využiť. A to pod pečaťou tohto mestečka sme vydali. S tým Vašej milosti vo všetko dobre milí vinšujeme. Dané a písané v mestečku Malacky v stredu po svätom Jánovi Krstiteľovi, roku Pána 1588.

Poslušní priatelia a služobníci richtár a rada mestečka Malacky“