Prvé dopravné nehody v Malackách

Doprava a dobré dopravné podmienky boli pre Malacky asi odjakživa dôležité, keďže mesto vzniklo na križovatke obchodných ciest. Pripravili sme novú rubriku venovanú histórii dopravy nášho mesta a okolia. Podstatnú časť článkov budú tvoriť zaujímavé fotografie.

Dlhé storočia boli klasickým dopravným prostriedkom kone, resp. konské záprahy. Samozrejme pre bežných ľudí skôr vlastné nohy. No vývoj išiel dopredu. Koncom 19. storočia pribudla železnica, najskôr boli lokomotívy parné a o niekoľko desaťročí na elektrinu. Nesmieme zabudnúť ani na bicykle, ktoré sa veľmi rýchlo rozširovali a počas väčšej časti 20. storočia boli najpoužívanejším dopravným prostriedkom.

Cyklistka na dnešnej Zámockej ulici

V čase prvej československej republiky sa sprievodov okrem chodcov zúčastňovali aj cyklisti

Postupne sa zvyšoval aj počet automobilov a motocyklov.

Malacká smotánka z medzivojnového obdobia

Advokát Dr. Prenozsil a jeho Harley Davidson

Fotografia z čias komunizmu, súdružka motocyklistka…

Asi nikoho neprekvapí, že prvým vlastníkom auta v Malackách bolo knieža Mikuláš Pálffy. Medzi ďalších vlastníkov áut v prvých rokoch minulého storočia patrili predstavitelia miestnej honorácie. Pamätníci spomínajú tieto mená: Dr. Straka, Dr. Prenoszil, Dr. Stern (Srieň), Dr. Friedrich, Dr. Polakovič. Ďalej mali svoje autá napríklad hasiči a liehovar. Zo značiek sú medzi najstaršími známe Praga, Škoda, Tatra.

Napriek tomu, že autá už po našich cestách jazdili, stále boli v menšine. Krásne sú fotky, kde vidno „symbiózu“ vodičov automobilov s cyklistami a chodcami.

Zachovala sa aj spomienka na autonehodu, možno prvú v našom meste. Repredukoval ju pán Bartoš, synovec jedného z pálffyovských kočišov. „Panstvo herceka Pálffyho Mikuláša malo mimo koní aj jedno osobné auto, čiernej farby. Jeho osobný šofér bol pán M. a pri jednej ceste osobným autom, kde viezol firšta a jeho manželku, havaroval, a jeho šéf ho ihneď preradil na malú lokomotívu úzkokoľajnej železnice ako strojvodiča.“

V ďalšej havárii bol priamo účastný strýko pána Bartoša J. B., keď pri Kostolišti na ceste z Viedne a Krut „prevrátil pánov do hĺbky v priekope“. Kočiš pán S. všetkých odviezol k lekárovi, pričom pán B. mal silný otras mozgu a liečil sa dva mesiace. Celá udalosť sa odohrala v noci za silnej hmly, pričom zo záznamu nie je jasné, či išlo o autonehodu alebo išli všetci na koči (keďže pán B. bol tiež kočišom).

Bersón – zájazdný hostinec a prepriahacia stanica pre kone

Keď už sme pri nehodách, jednu pred časom na stránkach Malackých pohľadov popísal aj Vlado Handl: „Môj pradedo bol osobný kočiš grófa Mikuláša Pálffyho. V jednom príspevku ste spomínali, že Pálffy mal dobré srdce. Potvrdzuje to i spomienka mojej babky. Pradedo si vedel uhnúť a raz ho zavolal Pálffy, že potrebuje súrne niekam odviezť. Pradedo mal riadne pod čapicou, ale i napriek tomu zapriahol a bielou bránou popohnal kone pred kaštieľ. Potom viezol Pálffyho alejou cez Čiernu bránu smerom do mesta. Vtedy už fungovala železnica a ako sa blížili kone k prechodu, pradedo zaspal. Kone si z toho nič nerobili a išli ďalej. Práve prichádzal vlak a kone len tak- tak stihli prejsť. Pálffyho to samozrejme riadne vytočilo a keďže to nebol prvý pradedov priestupok, prepustil ho. Ale iba z funkcie osobného kočiša a nechal ho ďalej u seba pracovať v stajniach a nechal mu i dom v ktorom býval.“

Dopravná situácia na Dolnom konci v časoch dávno minulých

Od pálffyovských čias pribudlo v Malackách automobilov i množstvo automobilových havárií. Nabudúce sa budeme v tomto seriáli venovať čerpacím staniciam.