Keď sa pred takmer osemdesiatimi rokmi podujali učení muži Záhoria vydať svoje umelecké, ale hlavne odborné texty v spoločnom almanachu, sotvakto tušil, že budú tak veľavravne zachytávať dobu i spoločnosť, v ktorej vznikli. Reč je o Almanachu Spolku záhorských akademikov, ktorého listovanie vzbudzuje chvíľami obdiv, inokedy údiv, raz úsmev a potom zasa mrazivé tušenie.
Jej spontánnu, živelnú energiu možno cítiť aj z jej tvorby. Lenka Balleková (1977) vyštudovala na Vysokej škole výtvarných umení odbor maľby, ale na strednej škole sa venovala aj kameňosochárstvu. Zúčastnila sa viacerých výtvarných sympózií doma i v zahraničí a svoju tvorbu predstavila na súborných i samostatných výstavách napríklad v Bratislave, Banskej Štiavnici či na Záhorí. Od 12. apríla 2017 si budete môcť v Mestskom centre kultúry v Malackách pozrieť jej najnovšiu výstavu nazvanú B.®.O.D.Y.
Spisovateľke Veronike Šikulovej tykám odjakživa a nebude to inak ani v tomto rozhovore. Poznáme sa totiž od deviatich rokov; zoznámili sme sa na detskej oslave našej spoločnej kamarátky, jednej z vnučiek spisovateľa Ľuda Zúbka, mimochodom, rodáka z Malaciek. Naše priateľstvo s Veronikou pokračovalo aj počas spoločného vysokoškolského štúdia a cez ňu som spoznala i celú jej rodinu vrátane „tata Vinca“, ako ho vždy volala. Výstavu Aktovka Vincenta Šikulu, ktorú tvorí súbor fotografií z jeho rodinného i spisovateľského života, otvorí jeho dcéra Veronika 1. marca 2017 o 10. hod. v knižnici MCK Malacky.
Vynikal veľkorysosťou, obetavosťou i nevšedným organizačným talentom. Dokázal stmeľovať ľudí a presadzovať plány, ktorých realizáciou sa veľkou mierou pričinil o vymiznutie častého smrteľného ochorenia – tuberkulózy. Pohnutý, ale intenzívny a úrodný životný príbeh priekopníka pľúcneho lekárstva Karola Virsíka, sa začal v Malackách.
„Záhorácka kuchyňa je zaujímavá, pestrá a bohatá,“ hovorí v rozhovore o špecifikách záhoráckej kuchyne a tradíciách na Záhorí, ako aj o svojej najnovšej publikácii Zora Mintalová Zubercová.
S literárnou históriou Malaciek sa spája aj meno ženy, ktorej poetický rozlet zmarili pohnuté dejiny Slovenska v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch minulého storočia, ale aj prostá ľudská zloba a predsudky. Meno Valérie Reiszovej sa občas spomína v súvislosti s básnikom Rudolfom Dilongom ako meno jeho zakázanej múzy, menej sa už vie, že aj ona sama vydala pod pseudonymom dve básnické zbierky, ktorých autorstvo sa zvyklo pripisovať Dilongovi. A jej tretia zbierka ostane navždy už len v rukopise…