Pred Memoriálom Aliho Reisenauera
V sobotu 22. novembra sa uskutoční v športovej hale Malina Memoriál Aliho Reisenauera. Keďže Malacké pohľady bazírujú len na zaručených informáciách, o pripravovanej akcii sme sa zhovárali so samotným „otcom“ podujatia a zároveň synom človeka, po ktorom je galavečer nazvaný. S Alim Reisanauerom mladším sa zhováral Jakub Valachovič.
Koľký rok organizujete túto akciu?
Je to štvrtý ročník, Memoriál sa koná 22. novembra v ŠH Malina. Začíname o piatej večer. Celý názov znie Memoriál Aliho Reisenauera v boxe a akciu organizujem ako galavečer.
Povedzte nám neskúseným „tajtrlíkom“ kto bol Ali Reisenauer…
Bol to môj otec. Dodnes ho považujem, ako mnohí, za významnú osobnosť nášho mesta, ale i športu v bývalom Československu a napokon i Slovensku. Býval úspešným reprezentantom, reprezentačným trénerom i funkcionárom. Dovolím si povedať, že „otec malackého boxu“. Okrem Malaciek pôsobil i v Stupave a Zohore.
Jeho najväčšie úspechy…
Bol juniorským majstrom Slovenska v roku 1950…
Ali Reisanauer mladší
Slovenska? Hádam Československa…
Nie, bola to súťaž, ktorá mala skutočne názov majstrovstvá Slovenska. Boxovalo sa v Sokolovni a Ali bol vyhlásený ako najtechnickejší boxer majstrovstiev. (Všetky výsledky a úspechy Aliho Reisenauera nájdete pod článkom, dovolili sme si ich prebrať zo stránky www.boxclubma.szm.sk)
Čo medzinárodné úspechy?
Môj otec boxoval v časoch hlbokej totality i preto sa športovci v tej dobe príliš nedostali „von“. Ako reprezentant bol okrem „politicky spriaznených“ krajín vo Viedni v roku 1956 a vo švédskom Wernamo o rok neskôr.
Do týchto chvíľ najväčšia osobnosť malackého boxu?
Jednoznačne…
Kto zo súčasníkov by mohol prevziať štafetu po Alim Reisenauerovi?
Zrejme Robo Blažo, malacký odchovanec, môj niekdajší zverenec. Trikrát bronzový na majstrovstvách Európy (Atény, Liverpool, Varšava), trojnásobný účastník majstrovstiev sveta (v Azerbajdžane, na Kube a v Číne).
Vravíte „niekdajší zverenec“? Čo sa stalo, že s vami netrénuje?
Robo už sa výkonnostne posunul z amatérskej kategórie do kategórie PROFI. My sa však v našom mestskom klube venujeme len amatérskym boxerom. Róbert má v súčasnosti promotéra Vlada Varhegyiho v Nových Zámkoch.
Idete na mňa s termínmi, ktoré sú pre mňa sťa španielska dedina. Čo to znamená – promotér? To je tréner alebo čo?
Nie to je expert, ktorý danému boxerovi vybavuje zápasy a všetky náležitosti s tým spojené.
Takže niečo ako agent v NHL?
Dá sa to tak povedať. Varhegyi je taktiež niekdajší úspešní reprezentant a profi boxer.
Dobre, Robo má teda promotéra. Má však aj trénera?
Trénuje momentálne u mňa ale nie za náš klub.
Ako to vyzerá s profesionálnym boxom na Slovensku?
Azda postačí, keď opíšem situáciu Roba Blaža – Robo si boxom môže len privyrobiť, rozhodne nie žiť z neho. Chodí do normálneho zamestnania a popri tom sa venuje športu.
Podľa toho čo viem, Roba Blaža uvidíme na galavečere tiež…
Je to tak a mám veľkú radosť, že na Memoriáli bude aj duel profesionálov. Robo sa po dlhom čase opäť predstaví malackému publiku.
Poznáme meno jeho súpera? Nejaký ten Kličko to asi zrovna nebude…
Meno súpera nepoznám, lebo, ako som už povedal, súperov mu vyjednáva promotér. Musíme sa nechať prekvapiť.
Uvidíme v Maline len box alebo nám predstavíte i ďalšie odnože tohoto športu ako kickbox, tae-bo…
Nie, tak ako po minulé roky sa v Maline predstaví celá paleta bojových umení. Hlavnou prioritou však zostáva box. Uvidíme šesť boxerských duelov v súboji s názvom malačania vs Výber Moravy. Potvrdíme tak tradíciu medzinárodnej konfrontácie. Minulý rok tu boli napríklad Maďari z Kiskunfélegyházy. Tento rok neprídu, ale chlapci z Brna chýbať nebudú. A k tým ďalším bojovým športom – na rozdiel od boxu pôjde vo všetkých prípadoch len o exhibičné vystúpenia. Diváci uvidia vystúpenia malackých džudistov, karatistov, ukážky z aeróbneho cvičenia tae-bo, ktorý tu teraz v Malackách frčí. Zaujímavým spestrením môže byť boxerský duel žien a už spomínaný zápas profesionálov s dĺžkou trvania 6 krát 3 minúty. Okrem toho sa predstavia mažoretky, tanečnice zo Saltatrix. Takým vyvrcholením by mala byť ohňová šou dua Aratron Aspis (viac informácii si checknite na www.fakir.sk), ktorí sú profesionáli v oblasti ohnivých šou a podobných umeleckých aktivít. Sú to dvaja ľudia – Igor Slovák a Kristína Zálesňáková a treba podotknúť, že pochádzajú zo Zohoru, takže – Záhorie proste nepustí! Okrem ohňovej šou sa tradične pripravuje svetelná laserová show a tombola.
Spomínali ste exhibičný zápas žien. To ma zaujíma, nemôžem si pomôcť – trénujú vo vašom klube i ženy?
Máme tu Dominiku Mislovičovú, ktorá sa boxu venuje už dva roky a vstúpi do ringu i na galavečere. Okrem nej v našom klube trénujú ďalšie tri baby. Treba však jedným dychom dodať, že úroveň ženského boxu na Slovensku je mizerná, lebo ženy majú o tento šport minimálny záujem. Z toho dôvodu je minimálna i konkurencia. Pre porovnanie – Česi majú ženskú ligu v boxe. Inak dcéra legendárneho boxera Muhammada Aliho Lila je aktuálnou majsterkou sveta a v súčasnosti je na absolútnom vrchole, ako jej otec v dobe najväčšej slávy.
Zostalo to v rodine… Trúfla by si na chlapa, čo myslíte?
Ťažko povedať, ale istotne trénuje s chlapmi, podobne, ako naša Dominika Mislovičová.
Hmmm, takže vravíte, že by sa mi neoplatilo Dominiku dráždiť…
Tak, Dominika zase nie je žiadny surovec. Ale obrániť by sa dokázala, za to vám ručím.
Aký je teraz váš vzťah k boxu v Malackách?
V boxe pôsobím od svojich ôsmich rokov. Dnes mám štyridsaťtri, tak si vezmite, či to nie je odpoveď na vašu otázku. Začínal som u svojho otca, dodnes si pamätám na prvé tréningy v telocvični terajšieho cirkevného gymnázia v sedemdesiatych rokoch. Potom box v meste na sedemnásť rokov zmĺkol, nič sa tu nedialo a ja som boxoval v Dubnici. Po tých dlhých sedemnástich rokoch som s otcom v roku 1993 opäť založil súčasný oddiel Boxing club RTJ Malacky. A od rovnakého dátumu vykonávam i trénerskú činnosť. Najprv som bol len otcov asistent od roku 1995 robím hlavného trénera. Box ma baví a žijem ním.
Táto akcia, podobne ako ďalšie isto nie je zadarmo. Ako riešite náležitosti vyplývajúce z organizácie takejto akcie? Čo podpora mesta?
Máte pravdu, je to veľmi drahá záležitosť. Čo sa týka mesta Malacky a podpory? Poviem to tak, každý je rád, že sa tu tá akcia koná. Mesto mi pomohlo sumou, ktorá čiastočne nahradí poplatky za prenájom športovej haly. Väčšinou sa však každý vykrúca, keď má prísť na financie. Väčšinu peňazí zháňam mimo Malaciek. V Malackách sú ochotní podnikatelia, ale vo všeobecnosti ide o tých drobných, ktorí mi pomôžu tisíckou. To je pekné, žiaľ ani zďaleka to nestačí. Celá akcia vyjde zhruba na sedemdesiattisíc korún. Nedá mi nespomenúť, že pred tromi rokmi mi vtedajší predseda Bratislavského samosprávneho kraja Ľubo Roman prispel sumou 30 000 sk. To bola vtedy bomba, vôbec som s tým nerátal. Potom to išlo dolu vodou, druhý rok 20 000, potom 10 000. Tento rok už ani koruna.
Logická postupnosť z toho plynie, že nabudúci rok darujete BSK 10 000 slovenských korún…
Asi tak (smiech)… Sponzorov máme a budú uvedení i na propagačných plagátoch k memoriálu.
Pozrime sa na samotnú podstatu organizovania tohoto galavečera. Podľa mojej mienky je hlavný dôvod spropagovať malacký box a dôstojne si uctiť ikonu malackého boxu, súhlasíte?
Samozrejme!
Lákadlá typu svetelná a laserová show a ďalšie bočné atrakcie však môžu vo veľkej miere zatlačiť box do úzadia. Vezmime si taký StreetFest, kde málokto z divákov príde kvôli športu. Chodia sa baviť, tancovať, priťahujú ich hudobné skupiny, pečienky, pivo s kamarátmi. Neriešite podobnú dilemu?
Otázka pohľadu. Ja tie atrakcie beriem ako cestu k spropagovaniu boxu v Malackách. Nie, ako konkurenta, ktorý by ho mal vytlačiť. A z minulých rokov mám skúsenosti, že ak je duel napínavý, diváci ho prežívajú a vytvoria fantastickú atmosféru. Minulý rok som divákom dokonca ďakoval v novinách.
Čo odkážete ľuďom, ktorí zavrhujú box ako brutálnu zábavku debilov patriacich do ústavu?
Dokážem pochopiť aj tieto názory. Ale nesúhlasím s nimi. Väčšina ľudí posudzuje box podľa profesionálneho boxu, kde nechýbajú rôzne gestá, tečie krv, mlátia sa vyholení, potetovaní chlapíci s nenávistným pohľadom v očiach. My sa v Malackách, ako som spomenul, venujeme amatérskemu boxu. V ňom stačí čistý úder a bez toho, aby bol „borec“ otrasený, rozhodca počíta. Amatérske pravidlá sú prísne. V profesionálnom boxe ide o veľké peniaze, rozhodca je benevolentný, netrúfne si rátať po prvom čistom zásahu. Zo skúseností viem, že boxuje množstvo vysokoškolákov, mnohé kapacity, ktoré sú vo svojich profesijách uznávané sú bývalými boxermi. A nikde nie je napísané, že by bol blbec, lebo boxoval.
Poznámka: Stanovi Osuskému srdečne ďakujeme za poskytnutie týchto nádherných fotografií.
Najväčšie úspechy Alího Reisenauera (zdroj www.boxclubma.szm.sk):
REPREZENTOVAL:
1948 Slovensko – Taliansko (seniori, prvé reprezentačné stretnutie v bratislavskej Redute)
1949 Sloovensko – Teplice Šanov (seniori, Teplice)
1950 Nominovaný do reprezentácie ČSR proti Maďarsku (seniori, Praha)
1951 Slovensko – M. ČSR (juniori, Olomouc)
1952 Slovensko – (seniori, Dubnica)
1953 Slovensko – M. ČSR (seniori, Praha)
1953 Bratislavský kraj – ČH Brno (seniori, Bratislava)
1954 Slovensko – Dubnica (seniori, Dubnica)
1954 Slovensko Trojboj – Slovensko, Bratislavský kraj, ČR (seniori, Bratislava)
1955 Slovensko Trojboj (seniori, Komárno)
1955 Bratislavský kraj – Vasas Gyor (seniori, Gyor)
1956 Bratislavský kraj – Docsa Gyor (seniori, Bratislava)
1956 Slovensko – M.ČSSR (seniori, Praha)
1956 ČSSR – Rakúsko (seniori, Viedeň)
1957 ČSSR – Švédsko (seniori, Stockholm – Wernamo)
1957 ČSSR – Egypt (seniori, Bratislava, pod hlavičkou Bratislava – Káhira)
MAJSTROVSTVÁ JEDNOTLIVCOV :
1948 Majstrovstvá Slovenska nováčikov v Banskej Bystrici (silná chrípka a reumatizmus). Lekári mu
nedávali nádej na vyliečenie a ďalšiu športovú činnosť. Lieky mu poškodili srdcovú činnosť. Pevná vôľa zmenila predpoveď zdravotníkov a už o rok boxoval opäť
1950 Majstrovstvá Slovenska juniorov v Malackách v Sokolovni, I. miesto a najtechnickejší boxer. Pohár získal od redakcie Práca.
1951 M.ČSSR juniorov v Olomouci, II. miesto (bolestivé zranenie, zlomenina predzápästia)
1953 Majstrovstvá Slovenska seniorov v Ružomberku, II. miesto
1954 Divízne majstrovstvá v Lešti, I. miesto
1954 Armádne majstrovstvá v Trenčíne, I. miesto
1956 M. ČSSR seniorov v Prahe, III. miesto
1957 M. ČSSR seniorov v Bratislave, III. miesto
AKO TRÉNER :
– Niekoľkokrát viedol reprezentačné družstvá na medzinárodných turnajoch (juniorov v Maďarsku, na turnaji Balaton cup a seniorov v poľskom Štetíne)
– Viedol prípravu juniorských reprezentantov v Galante na turnaj v poľskej Wroclawi
– Viedol družstvo juniorskej reprezentácie Slovenska na turnaj v Komárne
– Pripravoval a viedol v Šumperku národné juniorské mužstvo ako asistent štátneho trénera Jozefa Malíka v Ústí nad Labem proti reprezentácii NDR
– 1973 získal s družstvom Malaciek titul vzorný oddiel III. stupňa
– 1974 bol ocenený diplomom a medailou ČSZTV za rozvoj Československého športu III. stupňa
– 1976 ocenený za vzornú organizáciu majstrovstiev ČSSR seniorov v Malackách
– 1995 ocenený pamätnou medailou pri príležitosti 1. Ročníka Pohára Záhoria v boxe mládeže
– 1995 udelená medaila Čestný občan mesta primátorom mesta Malacky Vladimírom Moravčíkom
– 1996 odmenený pamätnou listinou a medailou mesta Malacky primátorom Vladimírom Moravčíkom . pri príležitosti 790 rokov o zmienke mesta
– 1996 ocenený medailou Bratislavského zväzu boxu z rúk predsedu Františka Valentu
– 1999 čestné uznanie od SABA
– 2001 udelené najvyššie vyznamenanie od SABA „ZLATÁ RUKAVICA“
– 2004 ocenený diplomom za rozvoj boxu na Slovensku z rúk predsedu BKZB Miroslava Jakubíka
– 2004 ocenený plaketou za celoživotné úsilie od BC RTJ Malacky pri príležitosti výročia 70 rokov boxu v Malackách
– 2004 ocenený diplomom z rúk predsedu SOV Františka Chmelára za celoživotnú prácu v olympijskom hnutí. 3 dni pred udelením vyznamenania zomrel. Ocenenie prevzal syn Ali
Foto: Stano Osuský (Malacký hlas – to je taký dvojtýždenník v Malackách, eMTv – to je taká televízia, ktorú satelitné príjmače nemajú šancu chytiť)
Srdečne pozdravujem
j. Reisenauerova
nepoznal som lepšieho človeka . Mal som ho rád.,