Z histórie obce Plavecký Štvrtok

Prvý písomný doklad o obci pochádza z roku 1206. Obec, resp. osada vznikla možno oveľa skôr. Nachádzala sa v tzv. konfíniu. Konfínium bolo pohraničné územie pri rieke Morava pokryté močariskami a močaristými lesmi. Tvorilo prirodzenú ochranu Uhorského kráľovstva. Sídlili tam len strážne družiny. Osada pravdepodobne vznikla už v 11. až 12. storočí. V druhej polovici 12. storočia už bola trhovou osadou na kupeckej ceste zo Stupavy do Holíča. Konali sa v nej každý Štvrtok trhy. Z toho je odvodený aj názov Štvrtok.

Štvrtok bol jednou z najstarších a najdôležitejších osád v tejto oblasti. Konfínium začali panovníci v 12. a 13. storočí prideľovať verným veľmožom za osobné zásluhy na osídlenie. Uhorský kráľ Ondrej II. Bol uväznený svojim bratom Imrichom. Synovia nitrianskeho župana Tomáša, Alexander a Šebuš, mu pomohli z väzenia. Kráľ sa im odmenil tak, že v roku 1206 daroval Alexandrovi Štvrtocký majetok (Preadium) zo všetkými dôchodkami trhovej osady a ustanovil ho za jeho vlastníka.

Kostol s okolím na katastrálnej mape z roku 1914

Štvrtok – Cheturtuchyel – je teda najstarší názov, obce, ktorý neskôr dostal prívlastok Plavecký. Darovacia listina bola napísaná v latinčine v niekoľkých exemplároch na pergamene s rozmermi 246 x 240 mm. Jedna z listín bola nájdená v Splite a v súčastnosti sa nachádza v múzeu v Budapešti.
Táto listina bola v roku 1216 znova potvrdená.

Ďalej sa stalo aj to, že Ondrejov spolukráľ syn Belo IV., neuznal právoplatnosť prvej listiny a zem Alexandrovi odňal. Ten sa sťažoval kráľovi a tak mu Ondrej II. V roku 1231 znovu potvrdil právo na štvrtocký majetok, v listine sa spomína aj susedná zem Maluchka (Malacky).

Dolný koniec po roku 1918

Ďalší osud obce je ešte stále zahalený rúškom tajomstva. V 13. storočí prišli do Uhorska Tatármi prenasledované kmene Kumánov (do Európy prišli zo stepí od Kaukazu). Uhorskí králi im dovolili usadiť sa v hraničných pásmach, kde boli strážcami hraníc. Noví obyvatelia Uhorska dostali od miestnych obyvateľov pomenovanie Plavci. Veľká posádka Plavcov sídlila pod hradom Detrekö (Plavecký hrad).

Niektoré dediny, ktoré pod Plavecký hrad (panstvo) patrili, dostali prívlastok Plavecký, po maďarsky Detrekö. Boli to obce Plavecké Podhradie – Detrekövarálja, Plavecký Svätý Mikuláš – Detreköszentmiklós, Plavecký Svätý Peter – Detreköszentpéter a Plavecký Štvrtok – Detreköcsütörtök.

Prívlastok Plavecký dostali tieto obce zrejme kvôli tomu, že patrili pod Plavecké panstvo. Tento prívlastok sa začal používať v 18. a 19. storočí. (Od roku 1808 Plavecký Štvrtok).

Fara a typický vidiecky dom so slamenou strechou

Listina ktorá bola napísaná 16. 6. 1516 v Ostrihome hovorí o tom, že osadu Plavecký Štvrtok a dom v Beckove odovzdali Jurajovi a Žigmundovi Bučanovi a Jánovi Borsymu, lebo predošlí majitelia osady Juraj Makovický a Ján Makovický sa spreneverili kráľovi. Tento údaj je veľmi dôležitý lebo hovorí o tom, že osada mala iných majiteľov ako boli majitelia Plaveckého panstva.

Ďalej sa o Plaveckom Štvrtku dozvedáme z portálneho súpisu Bratislavskej stolice z roku 1553, kde vystupuje pod názvom Csetertek. Osada mala v tej dobe dvoch majiteľov. Jedným bol záložný pán Plaveckého panstva gróf Gašpar Serédy, druhým barón Amáde. Maďarská Miléniová monografia spomína v roku 1647 ďalších majiteľov obce, rodiny Somody a Viskeléti. Zároveň upozorňuje na vtedajší nemecký názov obce Zankendorf.

Pohľad z kostolnej veže na dolný koniec v prvej polovici 20. storočia

Obec nepatrila Plaveckému panstvu stále ako celok ale delilo sa o ňu viacero rodín.

Do 16. storočia sú dejiny obce neznáme. Nenašli sa, žiadne dokumenty z tohto obdobia. Údajov o starom Štvrtku je veľmi málo. Možno je to preto, že tu nebola fara, okolo ktorej sa sústreďoval život v obci. Z kanonických vizitácií (kontrol fár) sa písali rozsiahle zápisnice, ktoré hovorili o živote v tej ktorej obci.

Situácia sa zmenila až nástup osvieteneckých panovníkov (Márie Terézie a jej syna Jozefa II. V 18. storočí). Z tohto obdobia sa zachovali podrobné záznamy o počte obyvateľov, súpisy pôdy, domácich zvierat, vierovyznanie obyvateľov a mnohé iné.

Križovatka na hlavnej ceste

Historické názvy obce

1206 Cheturtuchyel
1217 Cheturthuc
1231 Coturtukhel
1400 Chtwerthek
1553 Csetertek
1773 Stwerthek
1647 Zankendorf (vtedajší nemecký názov)
1808 Plavecký Štvrtok (po maďarsky Detrekö Csütörtök)

Zdroj: Kronika obce Plavecký Štvrtok