Sväté schody v Malackách prešli rekonštrukciou

V utorok 9. februára 2016, deň pred začiatkom veľkonočného pôstu, bola posvätená zrekonštruovaná kaplnka svätých schodov v Čiernom kláštore v Malackách. Posvätil ju bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský za prítomnosti štrnástich kňazov a účasti veľkého počtu veriacich. Dostatočný dôvod na to, aby sme sa na schody a ich históriu pozreli podrobnejšie.

Originálne schody

Na začiatku bol príbeh z evanjelia, podľa ktorého išiel Kristus k Pilátovi. V evanjeliu sa schody nespomínajú, každopádne podľa tradície sa schodisko, nachádzajúce sa v Jeruzaleme, v cirkvi uctievalo. Podľa tradície sa dnes pôvodné schody nachádzajú v Ríme. Nechala ich tam preniesť matka cisára Konštantína sv. Helena v 4. storočí. Prešli viacerými úpravami a do dnešnej podoby sa dostali v roku 1586 vďaka pápežovi Sixtovi V. Existujú aj úvahy, že pôvodné schody zostali v Jeruzaleme a v Ríme bola spravená kópia. Každopádne sväté schody v Ríme navštevovali kresťania oddávna, pohybovali sa na nich kolenačky a pri splnení určených podmienok mohli získať odpustky.

Legenda

Legenda, ktorá sa v Malackách šíri v posledných desaťročiach, hovorí, že popri Jeruzaleme a Ríme sa na svete nachádzajú sväté schody už len v Malackách. Strávili sme hodiny na internete a overovali pravdivosť tejto legendy. Ukázalo sa, že legenda nie je celkom pravdivá, ale na druhej strane ani úplne nezavádza. Legenda vznikla zrejme v druhej polovici 20. storočia; františkáni vždy formulovali v tom duchu, že na svete je takých schodov málo.

V priebehu 17. storočia boli v Taliansku vybudované asi štyri kópie rímskych schodov, až potom boli postavené sväté schody v Malackách (1660), spojené s možnosťou získania odpustkov. Ako prvé mimotalianske sväté schody. Navyše ako jedny z mála sú vernou kópiou rímskych.

Až dva roky po malackých svätých schodoch vznikli sväté schody vo Francúzsku v Sainte Anne d’Auray (1662), o 35 rokov neskôr potom vo Viedni a všetky ďalšie sú dielom 18. storočia, prípadne mladšie. Väčšinou bohatšie zdobených barokových, pochádzajúcich z 18. storočia. Výskum teda síce legendu vyvrátil, ale nič neubral na význame malackých svätých schodov – práve naopak.

V prípade malackých schodov nešlo o napodobňovanie schodísk v okolitých krajinách, ale priamo o inšpiráciu z Talianska. Môžeme to usudzovať z vyššie uvedeného, ako aj s ohľadom na pobyt zakladateľa Čierneho kláštora a vtedajšieho zemepána Plaveckého (malackého) panstva Pavla IV. Pálffyho na talianskom území a na jeho kontakty s talianskymi architektmi.

Z histórie malackých svätých schodov

Čierny kláštor v Malackách bol odovzdaný františkánom v októbri 1653. Zakladacia listina sa týka kláštora, podrobnosti o kostole neuvádza a o svätých schodoch v nej nie je zmienka. Posvätené boli spolu s kostolom koncom roka 1660. Za iniciátora vybudovania kaplnky svätých schodov sa považuje Pavol IV. Pálffy, ktorý nechal vybudovať kláštor s kostolom na základoch staršieho objektu.

V minulosti bývali sväté schody navštevované veľkým množstvom pútnikov, početné zástupy prichádzali najmä 3. mája (sviatok Nájdenia sv. Kríža) a 14. septembra (sviatok Povýšenia sv. Kríža), keď mohli veriaci po splnení predpísaných podmienok získať úplné odpustky. Tieto odpustky udelil pápež Inocent XI. v 17. storočí. Pápež Pius IX. v roku 1851 potvrdil platnosť týchto odpustkov na večné časy. Veľké púte sa konávali aj na sviatok Porciunkula začiatkom augusta.

Po svätých schodoch sa vystupuje kolenačky, na každý schod je predpísaná modlitba. Mimochodom pod jednotlivými schodmi sú relikvie “…swatich Mučedelňíkow Walentina, Deteria, a Swateg Beatrici, a mnohich inšich Swatích,” ako uvádza už sprievodca po svätých schodoch z roku 1851.

Vedľa svätých schodov v tej istej kaplnke sa nachádza druhé schodisko rovnakého rozsahu, po ktorom sa zostupuje dole. Podľa stavebných znakov je pravdepodobné, že nebolo stavané súčasne s hlavným schodiskom. Môžeme si len domýšľať, ako sa pôvodne schádzalo dole. Nevieme, kedy bolo zostupné schodisko vybudované, rovnako oltár na jeho vrchole. Viackrát citovaný zdroj z roku 1851 uvádza, že v tom čase už schodisko stálo: “Kteremu pobožnému Kresťanowi nemožno bi bolo kolenáci po swatích Schodoch hore wíct, pre wolaku Slabost: taki móže po druheg Straňe, po ktereg sa dole zcháza, swogu Pobožnost wikonat; na kterích bez Klaknuťa, bár ag stojáčki, takto može Pobožnost svogu wibawiť.”

Kaplnka bola pôvodne biela. V kláštornej kronike nachádzame občasné zmienky o drobných opravách v kaplnke. Väčšia rekonštrukcia sa konala v rokoch 1902-1903, viedol ju malacký maliar a reštaurátor Alojz Veselý. Súčasťou rekonštrukcie bola výmaľba stien, ako aj reštaurovanie oltára na vrchole svätých schodov. Vchod do kaplnky z kvadrumu (kláštorného nádvoria) bol zamurovaný a namiesto neho bol vybudovaný nový vchod z nádvoria pred kostolom.

V roku 2011 prebiehal prieskum malieb kaplnky a následne sa začala rekonštrukcia. Prieskum ukázal, že na stene bola ešte jedna vrstva maľby. Podľa reštaurátov išlo zrejme o výmaľbu po požiari v roku 1910. Odvtedy sa konali v kaplnke len menšie opravy. Práve táto podoba, zachytená aj na najstarších pohľadniciach, sa stala základom pre reštaurovanie, ktoré koncom roka 2015 ukončil reštaurátor Róbert Mercell.