Zaostávajú Malacky v adaptácii na zmenu klímy?

Zmena klímy je svetovou témou už niekoľko rokov, no intenzita dôležitosti sa čoraz viac zvyšuje. Opatrenia na zmiernenie dopadov na Slovensku takmer vôbec nie sú prijímané na celoštátnej úrovni, avšak samosprávy majú najväčší dosah na zmenu a premenu miest a obcí na lepšie miesta pre život aj po klimatickej stránke. Mesto Malacky v ostatnom čase je modernizované – výstavba polyfunkčnej budovy v centre mesta, zimného štadióna, cyklotrás, ale aj plánovaná výstavba nového kultúrneho domu či obnova námestí. Medzi najväčšími projektami mesta však chýba plánovaná výstavba zelenej, resp. modrej infraštruktúry.

Ako uvádzajú viaceré klimatické modely, naša planéta by mala byť oproti roku 1890 od 1,4 až do 5,8 stupňov Celzia teplejšia. Tento nárast spôsobuje vzostup intenzity extrémnych prejavov počasia, ako napríklad vlny horúčav, dlhodobé suchá, neskôr pri prívalových dažďoch neschopnosť zeme absorbovať vodu alebo extrémne prejavy počasia, ktoré v našej časti sveta nie sú bežné (napr. tornáda). Zároveň sa zvyšuje výskyt invazívnej fauny a flóry, infekčných chorôb a predlžuje sa peľová sezóna a väčší počet ľudí s prejavmi alergie.

Ako uviedla analytička Karpatského rozvojového inštitútu Zuzana Jarošová, mestá a obce nielen na Slovensku sú ohrozené vlnami horúčav striedané s bleskovými záplavami. Zastavané územia, pri výstavbe ktorých neboli zohľadnené faktory, ktoré vplývajú na životné prostredie, sú prvotnými miestami. Ak teplo, ktoré daná oblasť nedokáže nijako odbúravať, nahromadí sa v priestore teplota, ktorá je pocitovo pre ľudí nepríjemná až neznesiteľná, obzvlášť v letných mesiacoch. „Mestá sú obeťami aj pôvodcami dopadov zmeny klímy. Sú to prepojené organizmy a nachádzajú sa v nich rôzne previazané systémy a veľké skupiny ľudí. Výhodou je, že mestá nemusia čakať na to, aby im štát povedal, čo majú robiť,“ povedala pre portál euractiv.sk Jarošová.

Podľa Intergovernmental Panel on Climate Change (IPCC – pod hlavičkou OSN) spôsob, akým mestá staviame, má veľký vplyv na emisie. Sídla, ktoré majú vysokú hustotu bývania v blízkosti centra, majú podľa IPCC nižší dopad na klímu aj vďaka lepšej prepojenosti a vďaka nepotrebnej doprave, ktorá zaťažuje životné prostredie. IPCC tiež definuje tri hlavné oblasti, na ktoré by sa mali mestá zamerať pri znižovaní emisií. Je to zníženie spotreby energie v mestách vo všetkých sektoroch, elektrifikácia mestského energetického systému a zelená a modrá infraštruktúra.

Mestá by sa mali postupne meniť, resp. vďaka týmto krokom znižovať nielen uhlíkovú stopu, ale aj riešiť dôsledky klimatickej zmena a adaptovať sa na ňu. „Mesto Malacky ako prvá samospráva v SR prijala vlastnú Klimatickú stratégiu. V rámci Akčného plánu, ktorý je súčasťou Klimatickej stratégie, má mesto ambíciu okrem iného rozširovať podiel zelených striech či zachytávať a využívať dažďovú vodu,“ povedala v stanovisku hovorkyňa mesta Malacky Ľubica Pilzová. Malacky tiež chcú motivovať ľudí na zníženie používania áut v centre výstavbou cyklotrás, ktoré sme už v minulosti popisovali. Mesto tiež chce, aby boli nové budovy v meste ekologickejšie. „Zapracovanie „zelených/modrých prvkov“ bude podmienkou výstavby nových budov,“ skonštatovala Pilzová.

Ako je na tom mesto Malacky z pohľadu obyvateľov? Podľa nich v ostatnom čase nerobí magistrát v tejto oblasti dostatok. Viacero opýtaných v našej ankete sa zhodlo, že najviac im chýba viac zelene a menej zastavanej plochy. ,,To dusno v lete je neznesiteľné. Keď sa tu rozhliadnete (v centre mesta pozn. red.), tak vidíte malý park s pár stromami. To ale nestačí, keďže tu ešte pribudne ďalšia obrovská betónová budova, a aj všade naokolo je to samý betón,“ povedala pre našu anketu Malačanka Erika. „Aktuálne sa dokončuje pešie námestie, kde bude jedna pitná fontána a jedna moderná fontána. Okrem toho, na novom námestí zostávajú zachované stromy v priestore okolo vstupu do mestského úradu a spoločenského domu. Súčasťou námestia bude aj pavilón so zelenou strechou, v ktorom bude TIK, mestské WC a výťah do podzemnej garáže,“ uviedla Pilzová.

Náznakom pozitívnej zmeny pre náš kraj je tiež schválenie strategického dokumentu na zmenu klímy Bratislavským samosprávnym krajom (BSK) v máji tohto roku. Podľa tohto dokumentu chce bratislavská župa hlavne priamo podporovať mestá a obce v procesoch adaptácie, budovať a zvyšovať povedomie o klimatickej zmene a chce poskytovať odborné poradenstvo.

„V téme zmeny klímy sa ako župa dlhodobo angažujeme. Našim cieľom je vytvorenie moderného regiónu s vysokou kvalitou života a životného prostredia, ktorý pri rozvojových aktivitách využíva najmodernejšie technológie a riešenia šetrné k životnému prostrediu. Za jednu z najvýznamnejších aktuálnych výziev považujem zmenu klímy a reakciu na jej dopady. Zároveň za kľúčový považujem proces prispôsobovania sa dopadom zmeny klímy v sídelnom prostredí. Aj tu budeme totiž pociťovať dôsledky zmien klímy, ktoré budú mať priamy dopad na sociálny, ekonomický a environmentálny systém,“ uviedol Juraj Droba, predseda BSK.

Portál BSK udáva, že adaptačný plán má päť častí. Prvou je socioekonomická charakteristika kraja s dôrazom na klimaticko-adaptačné aspekty. Druhou je klimatologické posúdenie územia kraja z hľadiska súčasných a očakávaných dopadov zmeny klímy. Nasledujú kapitoly hodnotenie procesnej a územnej zraniteľnosti kraja a taktiež vízie, ciele a príslušné opatrenia. Piatou kapitolou je mechanizmus implementácie a hodnotenia napĺňania cieľov. Tieto ciele chce BSK napĺňať do roku 2030, kedy chce župa už konkrétnymi opatreniami zvyšovať odolnosť kraja na dopady a dôsledky zmeny klímy.

„S klimatickou krízou sa stretávame denne, pretože v klimatickej kríze sa už nachádzame. Sú dva spôsoby ako vieme zmenu klímy zmierniť. Sú to mitigačné a adaptačné opatrenia. V rámci mitigačných opatrení musíme radikálne obmedziť tvorbu skleníkových plynov. Na to majú najväčší dosah vlády či priemysel. Na adaptačné procesy máme priamy dosah práve my. Ide o zásahy, ktoré vieme realizovať tu a teraz. Sú vykonateľné v krátkom čase, pričom vďaka nim vieme markantne zmeniť svoje bezprostredné okolie a tým zvýšiť kvalitu života, bezpečia, zdravia aj vitality životného prostredia, od ktorého sme bytostne závislí,“ dodal na záver Michal Sabo, podpredseda BSK pre životné prostredie.