Držím sa česko-slovenskej koncepcie festivalu!

Rozhovor s Vladom Zetkom o divadle, festivale Zejdeme sa na hambálku, kine a budúcnosti tejto kultúrnej akcie…

dsc_5432.jpg

Po festivale Zejdeme sa na hambálku sme donútili Vlada Zetka (hlavný organizátor a režisér Divadla na hambálku) ku krátkemu rozhovoru, ktorý napokon trval asi hodinu. Z toho množstva informácií bolo asi 60 percent dojmov, ktoré sme zaňho zhrnuli v jednom odstavci. Dozvedeli sme sa však niektoré zaujímavé informácie, ktoré radi posunieme do éteru.

Ste unavený?
Iste, boli to štyri hektické dni, počas ktorých som musel s ostatnými členmi Divadla na hambálku znášať organizačné starosti. Záležalo na tom, aby sa dobre cítili herci i diváci a nebolo to vôbec jednoduché. Myslím však, že sa nám akcia vydarila. S manželkou som niekoľko dní pred festivalom odcestoval na oneskorenú dovolenku a kolektív okolo mňa musel zvládnuť množstvo povinností. A mal som radosť, že po návrate späť bolo všetko pripravené na prvý ročník.

dsc_5435.jpg

Aké pocity si odnášali herci, ktorí tu za tie štyri dni vystúpili?
Tak, všetci mi poďakovali za pozvanie a vraveli, že to bola fajn akcia a radi na ňu prišli. To však zo slušnosti vraví každý. Je len na mne, či z ich slov vycítim úprimnosť alebo nie. A ja som z ich vyhlásení radosť a spokojnosť vycítil, čo sa týka atmosféry, zázemia, organizácie… S každým som stihol po predstavení prehodiť pár slov a všetci vraveli, že to je pekná akcia a boli radi, že mohli prísť.

Čo diváci?
To je zrejme môj najlepší pocit z celého festivalu. Nechcem vravieť, že sme dosiahli vynikajúce výsledky, lebo vždy je čo zlepšovať, ale ani vo sne som nečakal, že v sobotu o jedenástej večer bude na Túlavé divadlo plná sála. To ma dostalo. Začal som mať pocit, že ľudí v Malackách ozaj divadlo zaujíma. A to je pre mňa skvelá správa a motivácia robiť tento festival ďalej.

dsc_5424.jpg

Foyer bol počas divadelného víkendu stále plný

dsc_5413.JPG

Čo vravíte na zrekonštruované kino alias Kultúrni domeček?
Všetci naňho spievajú chválospevy. No ja mám možnosť vidieť veci i z druhej strany. Stále nám tu niečo „blbne“. Raz sú to problémy s elektrinou, inokedy nám sústavne preteká na záchodoch voda. Keď tu boli Radošinci tak tesne pred predstavením vytriskla voda z kohútika a jeden z hercov dostal sprchu. Prišiel úplne mokrý, čo bol trapas, lebo za okamih mal vystupovať. Takéto situácie vyvolávajú stresy najmä nám, organizátorom. Predstavte si, že pozvete napr. tých Radošincov, keď už o nich hovoríme. Nie je to vôbec lacná záležitosť, robíte to s vedomím, že chcete, aby ich vystúpenie bolo vydarené a v polke predstavenia vám vypadne elektrina alebo ja neviem čo. A je po predstavení… Nechcem „kydať“ na kino, ja mám toto prostredie rád, ale mám silný pocit, že niektoré veci neboli celkom dotiahnuté do konca.

dsc_5412a.jpg

 Po predstavení sa sála vyprázdnila…

dsc_4641.jpg

…a nastúpili organizátori  z Divadla na hambálku, aby dali do poriadku hľadisko…

dsc_5418.JPG

…aj javisko

Vy ste vraveli, že po úspechu nultého ročníka festivalu chcete pripraviť podobný program i k prvému. Opäť to vyšlo, ale čo teraz? Čo nabudúci rok? Chcete pripraviť niečo originálne?
Som federalista, chcem sa držať česko-slovenskej koncepcie. V oboch krajinách je množstvo ďalších divadiel, ktoré môžeme pozvať do Malaciek a vždy vytvoria zaujímavý a bohatý program. Originálne nápady v hlave mám, ale nechcem o nich ešte teraz nejako hovoriť, musím si to premyslieť. Jedno však spomenúť môžem. Osobitou kategóriou divadiel sú divadlá, ktoré nevystupujú v sálach, ale defacto pod holým nebom. Jedným z nich je napr. slovenské Teatro Tatro, ktoré robí predstavenia pod akýmsi cirkusovým šapitó. Keby sme rozšírili festival aj mimo Spoločenský dom a kino, bolo by to pekné. Ale zatiaľ nechcem nič zakríknuť.

Spoločenský dom MCK je kapitola sama o sebe. Myslíte, že priestory tejto budovy sú na predstavenia vyhovujúce?
Nie sú. Je to stará budova, okná sú nezmyselne situované smerom na juh. V lete tam praží celý deň slnko, v zime je tam chladno, priestory sú stiesnené. To je realita. Nesmieme však mať veľké oči, buďme radšej radi, že tu ten Spoločenský dom máme, lebo môžeme prizvať viac divadiel a obohatiť tak program. Nie je totiž možné, aby sa takéto podujatie robilo len v jednej budove.

dsc_4863.JPG

Z tejto malej miestnosti za hľadiskom sa riadili svetlá aj zvuk

Prečo?
Chceli sme, aby bol program načrtnutý tak, že prestávka medzi jedným a druhým predstavením bude trvať najviac hodinu. Ak by sme spravili festival len v kine, neboli by sme schopní to dodržať. Príprava jedného predstavenia zaberie minimálne dve hodiny. V hre je osvetlenie, ozvučenie, príprava kulís a množstvo ďalších vecí, ktoré sa musia robiť s citom a precíznosťou. Nie je to, ako robiť rockový koncert, kde si pozapájate nástroje, zvukár vás nazvučí a idete do toho. Divadlo je omnoho citlivejšia kategória. V programe sa striedali predstavenia v Spoločenskom dome a kine. A fungovalo to. Chvalabohu!

dsc_5429.jpg

My radi píšeme o negatívach, je to taká naša úchylka. Vyskytli sa ešte nejaké negatíva počas festivalu, ktorých by ste sa v budúcnosti vyvarovali?
Vždy sa nejaké nájdu. Spomínal som obligátne problémy vnútri v kine. Osobitým problémom, ktorý vnímam, je nezáujem sponzorov o túto akciu. Keď mi niekto povie, že prispeje burčiakom a klobáskami, tak ja budem rád, ale zásadne finančne mi to nemá ako pomôcť. Musím poďakovať mestu, že pomáha a podporuje festival. Máme však na Záhorí mnoho ďalších, ktorí by mohli priložiť ruku k dielu a nikto sa toho nechytí.

Možno sa veci zmenia po pár ročníkoch festivalu…
Možno, ale v tejto veci ostávam skeptický…

dsc_4565.JPG

Redaktor Malackých pohľadov Jakub Valachovič (vpravo) v rozhovore s Ferom Hladkým z Divadla na hambálku po jednom z predstavení v Spoločenskom dome

Text: Jakub Valachovič
Foto: Martin Macejka

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.