Jednota Orla v Malackách

Významnou telocvičnou jednotou, ktorá pôsobila v Malackách v medzivojnovom období, bola popri Sokolovi Jednota Orla. Dnes o nej vie málokto, hoci stále žijú niekoľkí jej členovia.

Jednotu Orla založili na začiatku 20. storočia katolícki športovci v Čechách. Za dátum vzniku sa považuje rok 1909. Spolok bol postavený na kresťanských základoch a veľkú pozornosť venoval práci s mládežou. V mnohých ohľadoch sa vymedzoval voči Sokolu, boli v konkurenčnej pozícii.

Orolský mužský kroj obsahoval čierne (od roku 1919 olivovzelené) sako a nohavice, čierne topánky, bledomodrú košeľu s bielou kravatou, kožený pás s monogramom Orla, čiapku s modrou vložkou a šikmým perom na boku. Orolský odznak tvoril zlatý orol s rozpätými krídlami, na trojfarebnej (bielo-modro-červenej) kokarde s krížom, držiaci v drápoch činku. Dorastenci a dorastenky mali biele tričká, resp. blúzky a modré nohavice, resp. sukne.

Na Slovensku sa orolské hnutie šírilo až po vzniku Československa. V Malackách vznikla jednota Orla v roku 1919, ako prvá na Slovensku. Zaregistrovaná bola v roku 1920. Bola začlenená do župy dr. Andreja Radlinského.

V roku 1920 bol Orol na našom území rozšírenejší ako Sokol. V medzivojnovom období bol Orol druhou najpočetnejšou športovou organizáciou v Československu. Súperenie so Sokolom malo aj politické súvislosti.

Vzniku malackej jednoty predchádzalo po prevrate 1918 založenie Mládežníckeho kruhu pod vedením františkánov. 4. mája 1919 bol tento spolok premenovaný na telovýchovnú jednotu československého Orla. Boli tu chlapci, ale aj dievčatá, predtým organizované rehoľníčkami vincentkami v Katolíckej ženskej jednote. Stretávali sa v niekdajšej pálffyovskej práčovni, neskôr mali telocvičňu v súkromnom dome na Rádku (dnes hostinec Gajdár). Orli mali aj vlastnú reštauráciu s kolkárňou.

7. a 8. septembra 1919 bola pred kláštorom a v kláštore veľká slávnosť za prítomnosti nitrianskeho biskupa dr. Kmeťka a ďalších hostí. V rámci slávnosti bola posvätená orolská zástava, ktorá stála tisíc korún. Zástava bola potom umiestnená v kostole. Podľa kláštornej kroniky bolo prítomných desaťtisíc ľudí. V roku 1920 bol starostom Karol Zábrecký, tajomníkom františkán P. Osvald Bednár. Medzi zakladateľov patril aj ďalší františkán P. Libor Mattoška. Neskôr mali telocvičňu v súkromnom dome na Rádku. Okrem telovýchovnej činnosti sa zameriavali, podobne ako sokoli, na kultúrnu činnosť – divadlá, tanečné zábavy a pod.

V marci 1927 sa v Malackách usporiadal telocvičný kurz Orla pre cvičiteľov. V roku 1928 sa na verejnom cvičení Orla zúčastnil aj Andrej Hlinka.

V roku 1934 bol starostom jednoty Augustín Zámečník, miestostarostom Augustín Štiftner, konateľom bol Augustín Gelinger.

Keď sa začala spoločnosť polarizovať, Sokol bol medzi obyvateľmi často vnímaný ako český spolok, Orol ako proslovenský. V roku 1935 sa slovenský Orol osamostatnil a podriadil sa HSĽS. Počas druhej svetovej vojny bol zrušený. Po vojne bol nakrátko obnovený.