Malacký Tritón

Tritón. Socha jednej z postáv gréckej mytológie, syna boha mora Poseidona a morskej nymfy Amfitrité, sa pôvodne nachádzala v zámockom parku. Dnes má miesto na kraji parku na Kláštornom námestí, vedľa verejných WC.

Aká bola história tejto sochy a čo ju čaká v budúcnosti?

Malacký Tritón bol umiestnený v strede fontány v zámockom parku, pred juhovýchodným krídlom zámku. Vodná nádrž, ktorej zvyšky tam môžeme pozorovať aj dnes, bola v rovine trávnatej plochy a voda striekala jedným prúdom kolmo hore práve cez sošku Tritóna. Fontána s vodotryskom vznikla v zámockom parku v čase, keď bol kniežaťom Mikuláš XIII. Pálffy. Presný rok vzniku nie je známy, ale pri pohľade na katastrálnu mapu z roku 1897, kde zaznačená nie je, môžeme usudzovať, že vznikla niekedy po tomto roku. Niektoré zdroje uvádzajú ako obdobie vzniku koniec 19. alebo začiatok 20. storočia, čo by zodpovedalo uvedeným skutočnostiam.

Jeden zdroj uvádza, že „Tritóna dali postaviť františkáni“, teda vznik – fontány, alebo aspoň sochy – by sa podľa tohoto zdroja posunul do 30-tych rokov 20. storočia, ale táto verzia sa zdá byť veľmi nepravdepodobná.

Detail z katastrálnej mapy z roku 1897. Šípka ukazuje na miesto, kde sa dnes nachádzajú zvyšky fontány
Vodotrysk bol napájaný zo zámockého vodovodu, ktorý bol vybudovaný v roku 1885. Tritón chrlil vodu aj dlhé roky po odchode Pálffyovcov z Malaciek (1918).

Fontána s Tritónom v zámockom parku na začiatku 30-tych rokov 20. storočia

P. Hallon v Pamätnici františkánskeho gymnázia publikoval fotografiu z roku 1937, na ktorej sú študenti gymnázia kúpajúci sa vo fontáne. V tom čase bol ešte park strážený, bez povolenia sa sem nemohlo ísť.

Kedy sa z fontány stratila voda, nie je zaznamenané. Zámocký vodovod fungoval do roku 1945 a to je jeden z možných dátumov konca fungovania vodotrysku. Potom už zrejme nefungoval, o čom svedčí fotografia z obdobia okolo roku 1945, kde je už fontána prázdna.

Skupinka žiakov z Dérerovej školy, ktorí hrali v zámockom parku divadlo pod vedením frátra Jakubíka, vo prázdnej fontáne. Okolo roku 1945

Niektorí chlapci vyliezli aj na Tritóna

Niekedy po tom, čo fontána prestala slúžiť svojmu pôvodnému účelu, zmizla z jej stredu aj socha Tritóna. Fontána chátrala spolu s parkom, až sa dostala do dnešnej podoby. park bol prednedávnom zrekonštruovaný, fontána zatiaľ nie.

Fontána v zámockom parku. Súčasný stav

Bývalá fontána má aj dnes svoje využitie. Napríklad ako miesto na oddych počas Prvomájových Malaciek

Aj keď socha zmizla, nestratila sa. Niekto, komu nebola socha ľahostajná, sa jej ujal a schoval ju. Umožnil tak, aby bola neskôr inštalovaná na inom mieste.

Tým miestom bol kraj mestského parku pri kostole na dnešnom Kláštornom námestí (predtým Námestí Červenej armády). Dostal sa do stredu novej fontány, alebo skôr bazénika, kde je doteraz.

O tom, či je toto miesto, a zvlášť samotná fontána pre Tritóna vhodná, môžeme polemizovať, každý má iný názor. Podľa článku, ktorý vyšiel v týždenníku MY Záhorie pred vyše rokom, dnešná fontána s Tritónom v centre mesta „už desaťročia slúži asi len na pobavenie pocestných“.

Kompetentní sa rozhodli niečo s tým spraviť a plánujú rekonštrukciu, resp. tzv. revitalizáciu tejto časti mesta. Ani jeden z návrhov nepočíta so zachovaním súčasnej fontány s Tritónom.

Zatiaľ je to len plán, preto otázka, čo s Tritónom, nie je ešte aktuálna. Napriek tomu sa ňou mnohí zaoberajú a objavili sa hlasy žiadajúce návrát sochy na pôvodné miesto vo fontáne v zámockom parku. Ani táto možnosť sa zrejme v najbližších rokoch nestane realitou.

Vysvetlenie nachádzame v článku Ako je to s Tritónom, zverejnenom v televízii eM TV v polovici roku 2007. Mesto vraj v rámci rekonštrukcie zámockého parku chcelo vrátiť Tritóna na jeho pôvodné miesto, ale pamiatkari s tým nesúhlasili. Neskôr síce názor zmenili, ale už bolo neskoro.

Keď si vybavíme v pamäti fontány pri zámkoch na Slovensku alebo v okolitých krajinách, k tomu pridáme v predstavách malackú fontánu v zámockom parku a sochu Tritóna, zapneme fantáziu a spojíme všetko do jedného celku, vznikne niečo, čo by sme s radosťou mohli označiť ako genius loci. Zatiaľ je to otázka budúcnosti.