Príbeh malackého kina – od nemého filmu k 3D

Film je definovaný ako výsledok nakrútenia série statických a momentových snímok, ako obraz „oživený“ na projekčnej ploche. Prvý film vznikol v roku 1878. Je spojený s menom Eadweard Muybridge. Jeho zdokonaľovanie zabezpečili Edison, bratia Lumierovci a ďalší. Po sto rokoch sa film dostal do digitálnej podoby. Malacké kino prešlo pred niekoľkými dňami digitalizáciou. To je dobrý dôvod na to, aby sme sa pozreli, aký bol vývoj nášho kina od jeho vzniku v ére nemého filmu až do súčasnosti.

a

Malacké kino okolo roku 1928

Prvé filmové predstavenia na Slovensku boli koncom roka 1896 v Bratislave a v Košiciach. O rok neskôr vzniklo v Paríži prvé stále kino. Na našom území také kino vzniklo v roku 1905. Volalo sa Elektro Bioskop a sídlilo v šermiarskej sále hotela U zeleného stromu. Dnes tam stojí Carlton.

Nevieme presne, kedy sa začalo premietať v Malackách. Môžeme len predpokladať, že to bolo ešte pred postavením budovy kina a miestom mohla byť jedna, prípadne viaceré krčmy, hostince v meste.

Budova malackého kina
Budova malackého kina bola postavená na maličkom námestí na dnešnej Hviezdoslavovej ulici. Dal ju postaviť hostinský Martin Jurkovič z Dolného konca, ktorý sa predtým vrátil z Ameriky. Staviteľmi boli Stern a Blaško – v Malackách známa dvojica, ktorá postavila napríklad sokolovňu, školské budovy v kláštore a na dnešnej Štefánikovej ulici.

Budova kina po postavení zahŕňala na prízemí okrem sály vstupnú miestnosť, priestor pre predávanie lístkov, na poschodí balkón, premietaciu miestnosť, a služobný byt.

Kino bolo v prevádzke od roku 1923. Z finančných dôvodov bolo po troch rokoch, koncom roka 1926 kino odpredané rodine Singerovcov. Názov kina spočiatku znel Edison, neskôr (okolo roku 1930) sa premenovalo na Univerzum. Za slovenského štátu prevzala kino Hlinkova garda. V roku 1945 sa kino nakrátko vrátilo Singerovcom. Ešte v tom roku prišlo k znárodneniu, kino dostal do správy Štátny film a od roku 1957 národný výbor. Názov kina sa zmenil na Záhoran.

Na konci roka 1992 sa budova kina v rámci reštitúcie vrátila pôvodným vlastníkom. Tí ju v roku 2005 predali mestu Malacky. V rokoch 2006 – 2007 prešla budova rozsiahlou rekonštrukciou. Dnes kino prevádzkuje Mestské centrum kultúry (MCK) Malacky. Budova dostala názov Kultúrní domeček, kino sa však stále volá Záhoran.

Rekonštrukcie
Veľká rekonštrukcia budovy prebiehala v rokoch 1960 – 1961. Aké bolo kino predtým? Do premietacej sály bol vstup rovno oproti vchodovým dverám (tam, kde je dnes réžia). „V sále sa prechádzalo stredom, bola tam široká ulička. Potom asi po šiestich radoch sa tá ulička rozdelila na dve a išli po krajoch až k plátnu, v strede už nie. Nebolo pódium, rady pokračovali úplne dopredu. Keď sme sedeli úplne vpredu, hovorievali sme, že lížeme plátno,“ spomína pamätník.

Podlaha v kine sa v tých časoch nezvažovala ako dnes, ale bola rovná. Steny boli podľa pamätníka už vtedy obložené heraklitom. Pred uvedenou rekonštrukciou sa dverami, ktorými sa dnes vchádza do sály, išlo rovno von na nádvorie. Podobne ako je to s dverami na opačnej strane. Tieto bočné dvere na oboch stranách sa využívali po skončení predstavení. Až po rekonštrukcii sa začalo chodiť do sály zboku. Súčasťou rekonštrukcie bola totiž zrealizovaná prístavba, v rámci ktorej vznikol vestibul a sociálne zariadenia.

V rámci rekonštrukcie vznikla aj kotolňa, bolo zavedené ústredné kúrenie. Dovtedy bolo kino vykurované kachľami na tuhé palivo. Pamätník spomína, ako sa v 50. rokoch premietal film. Počas premietania prišiel kurič priložiť uhlie do kachieľ. „Kachle boli ako stereo – premietacia plocha v strede, z jednej strany veľké kachle, keď sa to otvorilo, všetko bolo ožiarené. Kurič tam sypal uhlie. Potom išiel na druhú stranu, tam zase to isté, zase to bolo osvetlené. Bolo to vpredu, pódium tam vtedy nebolo.“ Pódium vzniklo práve po tej rekonštrukcii, zároveň boli vymenené sedadlá. Vymenili tiež premietaciu techniku.

V roku 1974 boli opäť vymenené sedadlá za červené čalúnené, ktoré slúžili až do poslednej rekonštrukcie. Na budove pribudol neónový nápis, ktorý bol odstránený tiež pri poslednej rekonštrukcii. V roku 1984 bola vymenená strešná krytina – na miesto pôvodného eternitu sa dostal plech.

Kino počas poslednej rekonštrukcie

Pri poslednej rekonštrukcii sa okrem iného zistilo, že pôvodná farba stien kina bola bordová. Heraklitový obklad pribudol neskôr

Posledná rekonštrukcia prebiehala v rokoch 2005-2007. Budova bola obnovená v interiéri aj v exteriéri. Bol upravený strop, steny, vymenené sedadlá, rozšírené javisko, vybudovaný priestor réžie. Pribudla klimatizácia. Kompletne sa vymenila technika, pribudli šatne a bufet. Na dvore sa vytvorila letná terasa. Z kina sa tak vytvorila polyfunkčná budova, aspoň čiastočne nahrádzajúca chýbajúci kultúrny dom. Po rekonštrukcii bola otvorená v júni 2007. O rekonštrukcii sme na Malackých pohľadoch písali dvakrát. Najskôr v decembri 2006 Malacké kino počas rekonštrukcie a potom v apríli 2007 Kino sa mení a nás to zaujíma.

Takto vyzerá budova a sála Kultúrního domečka v súčasnosti

Premietači
Prvým premietačom bol Bohuslav Adamec, po ňom Alexander Karpil, ktorý premietal do roku 1968. Keď sa zvyšoval počet premietaní, ku Karpilovi pribudol v roku 1942 Rafael Kováč. V roku 1970 nastúpil na miesto premietača Arpád Toldy. Spolu s R. Kováčom premietal až do roku 1992. Potom nastúpili Ján Čermák, Karol Prokeš, Jozef Kardian. Po poslednej rekonštrukcii začal premietať Adrián Hoc s J. Čermákom, neskôr Ľubo Müller. V súčasnosti premietajú Milan Kojs, Peter Šefčík a Ľ. Müller.

Pohľad do premietacej miestnosti v roku 2006. Tieto premietačky boli po rekonštrukcii umiestnené vo vstupných priestoroch budovy

Filmy, premietacia a zvuková technika technika
Ako prvý sa v novembri 1923 premietal nemý film Pat a Patašon (Patachon). V tých časoch sa premietalo každú sobotu a nedeľu. Spočiatku slúžila na premietanie jediná premietačka Erneman II, v roku 1954 sa vymenila za dve premietačky Eta VIII.

Kino využívali aj školy. Väčšinou išlo o dokumentárne a osvetové filmy, ktoré dopĺňali vyučovanie. Podrobné informácie o navštívených filmových predstaveniach nachádzame vo výročných správach františkánskeho gymnázia. Prvá bola „kinová prednáška“ v januári 1928, premietal sa film „Z Amsterodámu na ostrov Jáva a Flores“.

Filmy so zvukom sa začali premietať v roku 1930. Nachádzame o tom zmienku v časopise Slovenské Záhorie (č. 11/1930): „6. decembra t.r. započalo kino „Univerzum“ s prevádzaním zvukových a hovoriacich filmov. Zariadenie, akým sa môže pochváliť máloktoré kino bratislavské, stálo vyše 1/4 milióna Kč. Prvé zvukové a hovoriace predstavenie poskytlo návštevníkom bezvadný umelecký pôžitok; zvukový doprovod bol synchronicky presný a naprosto čistý. Pre vianočné obdobie pripravujú sa filmy s najlepšou filmovou umelkyňou A. Ondrákovou, ako aj niektoré filmy domácej produkcie.“ Do roku 1945 sa premietali tri filmy do týždňa, neskôr sa počet predstaví zvýšil na 11 týždenne v lete a 13 v zime.

V roku 1961 sa vymenili aj premietačky za nové prístroje značky Dresden, vyrobené v NDR. Vymenila sa aj zvuková technika. Nové premietačky umožňovali premietanie širokouhlých filmov. Prvým takýmto bol český film V proudech.

Detailný pohľad na premietačku Meopton IV

V roku 1970 znovu vymenili premietačky za Meopton IV, ktoré slúžili až do roku 2006. Vtedy sa vymenili obe premietačky za nové – Meo V. Zmenila sa aj zvuková technika, ktorá bola zakrátko vylepšená na úroveň DOLBY DIGITAL SURROUND EX.

Digitalizácia kina
Poslednou zmenou bola digitalizácia kina v decembri 2011, ktorá umožnila premietanie 2D a 3D filmov. V premietacej miestnosti zostala len jedna premietačka a pribudol nový projektor. Dôvodom digitalizácie bol najmä fakt, že nové filmy sa v stále väčšej miere zaznamenávajú len na digitálne pamäťové médiá a menej na klasické 35-milimetrové filmy.

Rovnako distribúcia filmov v digitálnej podobe je jednoduchšia a lacnejšia. Pamäťové médiá sú menšie a ľahšie ako kotúče s filmovými pásmi. Pamätník pridáva spomienku na distribúciu filmov v 70. rokoch. „Pani, čo trhala lístky, mala v kine káričku, po filmy sa chodilo na železničnú stanicu.“

Náklady na digitalizáciu presiahli 109-tisíc eur. Filmy budú môcť byť premietnuté hneď po premiére a program môže byť pestrejší – filmy nemusia ísť niekoľko dní za sebou. Podrobnejšie informácie o digitalizácii kina nájdete tu. Článok o plánovanom spustení 3D kina nájdete aj tu.

Malacké kino je desiate zdigitalizované zo všetkých 135 kamenných kín na Slovensku.

Kapacita a návštevnosť kina
Kino malo do roku 1960 kapacitu 425 sedadiel (iné zdroje uvádzajú 436 miest). Po veľkej rekonštrukcii, vytvorení pódia a výmene sedadiel sa počet možných divákov znížil na 337. Pred poslednou rekonštrukciou sa do kina zmestilo 293 ľudí, v súčasnosti je kapacita 186 miest.

V prvých rokoch existencie kina sa premietalo v sobotu a v nedeľu večer. Niekedy aj v nedeľu popoludní pre deti. Postupne počet filmov aj divákov rástol. V 50. rokoch minulého storočia sa premietlo okolo 200 filmov a návštevnosť bola okolo 80 tisíc návštevníkov za rok. V nasledujúcom desaťročí sa návštevnosť zvýšila dokonca na 90-tisíc ročne. Vtedy ešte nebola rozšírená televízia.

V roku 1988 premietli v kine 703 filmov, návštevníkov bolo 84.424. K tomu napísal P. Hallon v mestskej kronike nasledovnú poznámku: „Na závadu je, že správa kina si nemôže v plnej miere vyberať filmy, ale musí brať aj také o ktorých vie, že návštevnosť bude minimálne (sovietske filmy). Takto býva často premietanie stratové, alebo sa vôbec neuskutoční, lebo návštevníkov je málo.“

V roku 2008 navštívilo filmové predstavenia 11 531 ľudí. V roku 2010 sa v kine premietlo 239 filmov, ktoré videlo 14222 divákov.

Vstupná miestnosť do budovy, v strede je predajňa vstupeniek

Predaj lístkov

Lístky na filmové predstavenia sa predávali hneď pri vchode. Miestnosť na predaj lístkov bola pôvodne umiestnená viac v rohu a vchádzalo sa nej bočnými dverami z ulice, ktoré sú ako dnes zachované, ale nefunkčné.

Lístky bolo spočiatku možné kúpiť len pred začiatkom predstavenia, neskôr sa zaviedol predpredaj týždeň pred premietnutím filmu. V súčasnosti je možné si zakúpiť lístky už s dvojtýždňovým predstihom. premietaním, rezervácia lístkov možná nie je.

Iné podujatia
V kine sa už takmer 90 rokov premietajú filmy, ale využitie budovy bolo a je širšie. Najmä po prvej rekonštrukcii v 60. rokoch, keď pribudlo pódium sa tu odohrávali kultúrne podujatia a slávnostné schôdze pri výročiach či iných príležitostiach. Zriedkavo sa tu hralo aj divadlo. Podľa niektorých Malačanov v medzivojnovej dobe istý čas slúžilo kino aj ako židovská modlitebňa.

Vystúpenia v kine v 70. rokoch minulého storočia

V súčasnosti sa v budove kina, resp. Kultúrního domečku najmä premietajú filmy a hrajú divadelné predstavenia Divadla na hambálku, ale aj iných divadiel. Pravidelne sa tu koná festival Zejdeme sa na hambálku. Sála sa tiež využíva na koncerty, akadémie, prednášky, semináre, atď. Terasa vo dvore sa využíva na komorné letné koncerty.

Herci z Divadla na hambálku po jednom z predstavení v roku 2009

V súčasnosti sa v kine premieta denne. V pondelok je filmový klub, premietajú sa nekomerčné filmy. Program na január si môžete pozrieť tu.

Bufet
Vedľa miestnosti na predaj lístkov bol v minulosti malý bufet, predávali sa tam cukrovinky. „Keď sme mali večer chuť na cukríky, všetky obchody a cukrárne boli už zatvorené. V kine do ôsmej, kým sa začalo druhé predstavenie, predávali cukríky pre návštevníkov kina,“ pridáva spomienku pamätník. Neskôr bufet zmizol. Nový bol vytvorený až po poslednej rekonštrukcii.

Zdroje:
– Hallon, P.: Kronika mesta Malacky 1988
– Koleda, P.: Spomienka na vznik, čiže postavenie malackého kina. In: Naše Záhorie 5/1997, s. 15
– Slovenské Záhorie 11/1930
– http://www.mckmalacky.sk/historia-kina
– http://www.malacky.sk/index.php?page=clanok_cely&id=2745
– http://filmovaskola.edupage.sk/text/?text=subjects/35639
– Spomienky pamätníkov

Foto: autor, archív autora a archív Múzea Michala Tillnera

1 reply

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.