Územia európskeho významu v širšom okolí Malaciek /5/ - Široké

Široké – pod menom tohto územia, nesúceho mimochodom kód ÚEV0119, si väčšina Malačanov nič nepredstaví. Keď napoviem, že ide o kedysi odlesnenú plochu, ktorú uvidíte po ľavej ruke cestou z Malaciek na Pernek

asi dva kilometre za diaľnicou, bude to hneď jasnejšie. Sahara!

Dôvodom ochrany tohto územia sú spoločenstvá „Vnútrozemské panónske pieskové duny“, ktoré sú v strednej Európe veľmi zriedkavé.

Už v roku 1930 sa toto územie stalo vojenskou strelnicou a výcvikovým priestorom Čs. armády. Lokalita svoje exotické meno získala v období II. svetovej vojny, kedy tu nemecké vojská Wehrmachtu trénovali africké operácie. Vojská ČSSR aj Varšavskej zmluvy tu intenzívne cvičili do polovice 70-tych rokov minulého storočia. Územie je dodnes vojenským priestorom, vďaka čomu sa podarilo zabezpečiť špecifické podmienky. Ide hlavne o otvorený nezalesnený terén, kde občasné rozrytie trávnatého krytu až na pieskové podložie, minimálny vplyv polnohospodárskej a lesníckej činnosti spolu s obmedzeným vstupom do územia namiešalo ideálny koktail pre osobitú a vzácnu floru a faunu.

Unikátnosť tohto územia je daná aj zemepisnou polohou Záhoria. Miešajú sa tu tzv. panónske druhy z teplých maďarských nížin, napr. kavyľ piesočný, kostrava dominova, klinček neskorý, gypsomilka piesočná aj chladnomilné, tzv. suboceanické druhy, bežné napr. v Nemecku a Čechách. Tam patria napr. kyjanka sivá, pavinec horský, trávnička podlhovastá a ďalšie. Žije tu mnoho druhov vzácneho pieskomilného hmyzu, ktoré sú úzko špecializované na lokality s otvoreným pieskom a dosahujú tu v rámci Slovenska severnú hranicu svojho rozšírenia, napr. niektoré denné motýle modráčik čiernoškvrnný (Maculinea arion), očkáň bielopásy (Hipparchia alcyone), očkáň metlicový (Hipparchia semele), očkáň hájový (Hyponephele lupina). Z plazov sa tu hojne vyskytuje európsky chránená jašterica zelená (Lacerta viridis), vzácne tu nájdeme i užovku hladkú (Coronella austriaca) a ďalšie. Územie predstavuje jedinečné biotopy pre dva druhy vtákov európskeho významu škovránok stromový (Lullula arborea) a lelek lesný (Caprimulgus europaeus). Pre viaceré druhy netopierov je to ideálne lovné teritérium.

Kavyľ piesočný (Stipa borysthenica) má na „Sahare“ veľmi bohatú populáciu a sú roky, kedy celé plochy medzi borovicami postriebria jeho operené plody (obilky). Po iné roky je menej početný. Množstvo a intenzita kvitnutia závisí hlavne od množstva celoročných zrážok. Tejto tráve neškodia ani požiare, aké sa pri vojenskom cvičení občas vyskytnú, neznáša však každoročné vypaľovanie.

Navyše, celé územie je veľmi fotogenické a to v každom ročnom období. Na jar, keď zakvitnú prvé nátržníky, až do neskorej jesene, keď sa medzi borovicami prevaľuje hmla.

Dokonca aj v zimnom období, keď poriadne nasneží. Skoro na jar je dobre vidieť, ako sa sneh nerovnomerne topí podľa konfigurácie terénu. V posledných dvadsiatich rokoch sa vojenská činnosť utlmila. Územie, pokryté množstvom kráterov, pomaly a isto zarastá borovicou. Pre výskum procesov dynamiky a vývoja lesných porastov bez vedomého pričinenia lesníkov je toto územie unikátne. Bezlesie a pieskové duny, predstavujúce pre viaceré vzácne rastliny a živočíchy jedinečné biotopy, ustupujú. Pre ich udržanie bude potrebné v blízkej dobe vypracovať návrhy na odborný menežment a zároveň chrániť.

Zatiaľ čo odborníci robia výskum a pripravujú návrhy vhodného zásahu na zachovanie biodiverzity, „ľudské hyeny“ už pre toto územie objavili svojské využitie a do kráterov vyvážajú stavebný a domový odpad!