Pavol IV. Pálffy prevzal panstvo po smrti Petra Balašu, v roku 1622. Malacky už boli v tom čase zemepanským mestečkom patriacim do bratislavskej (prešporskej) župy. Rod Pálffyovcov získal uznanie a významné postavenie v Uhorsku vďaka zásluhám Pavlovho otca
Niektoré časti Malaciek dostali v priebehu rokov krajšiu podobu. Napríklad časť Záhoráckej ulice, na ktorú sme sa zamerali dnes.
Tušíte, na ktorom mieste vznikla táto fotografia? Budova sa na prvý pohľad veľmi nezmenila. Zato móda je dnes iná ako kedysi. A tiež hydinu bežne na ceste nevidíme.
Námestie padlých. Fotografia zrejme z obdobia prvej Československej republiky, keď bolo skutočne námestím a nachádzalo sa tu mnoho obchodíkov.
Pekná dúha sa ukázala nad Malackami na Popolcovú stredu, na začiatku 40-dňového kresťanského pôstu, 6. februára podvečer, niekoľko minút pred pol piatou hodinou.
Pod Malackami vedú podzemné chodby, ktoré spájajú pálffyovský zámok s františkánskym kostolom a kláštorom. Okrem toho existujú ďalšie chodby, ktoré idú rôznymi smermi. Takéto legendy počul snáď každý Malačan.
Pohľad z veže, resp. zo strechy františkánskeho kostola na dnešnú Hviezdoslavovu ulicu.
V najstarších dobách stredoveku tvorilo Záhorie jednotný kultúrny región s územím na pravom brehu rieky Moravy, s dnešnou Moravou. Po vzniku Uhorska
Už sme priamo v centre mesta, kam sa v rámci veľkej výstavby dostal aj diaľničný privádzač. Medzi dvoma historickými budovami – Malým kaštieľom a Okresným súdom – už vtedy netiekol potok Malina, ale vyrástol tam nový nadjazd.
Novú rubriku, v ktorej budeme porovnávať miesta v Malackách na historických fotkách a v súčasnej podobe, začneme pohľadom na niekdajšie centrum Malaciek. To sa nachádzalo okolo kostola Najsvätejšej Trojice.