Malacky očami „encyklopedistov“

Dnes sa pozrieme na Malacky tak, ako ich videli autori encyklopédií. Tvorcovia encyklopédií sa snažia vždy na malom priestore zhrnúť najdôležitejšie fakty o danom hesle, v tomto prípade o mestečku Malacky. Nechýba charakteristika mesta, údaje o počte obyvateľov, o pamiatkach a iné významné informácie. Je zaujímavé sledovať z niekoľkých útržkov vývoj mesta. Najstarší záznam o Malackách sme našli v encyklopédii z roku 1833.

O Malackách z roku 1833 sa píše, že je to mesto s trhovým právom a poštovou stanicou, nachádzajúce sa medzi Stupavou a (Moravským) Sv. Jánom. Bolo tu v tom období 322 domov a 2353 obyvateľov rímskokatolíckeho vierovyznania. Ďalej sa uvádza, že tu je františkánsky kláštor a kostol s pálfiovskou hrobkou, zámok a pekný kaštieľ s veľkými záhradami. Okrem toho sa tu nachádzali zemianske kúrie, zverinec, mlyny, píly, tehelne a veľké zalesnené plochy. Zemepánom bol knieža Pálfi. Čo sa týka polohy mesta, uvádza sa tu vzdialenosť 5 (uhorských) míľ od Bratislavy.

Podobné informácie nachádzame aj v encyklopédii z konca 19. storočia. Malacky sa tu spomínajú ako mesto v uhorskej prešporskej župe na trati Prešporok-Skalica. Okrem kniežacieho zámku s parkom a kláštora sa tu hovorí o liehovare a okresnom súde, ktorý už vtedy v meste sídlil. V roku 1881 mali Malacky 3755 obyvateľov, väčšinou Slovákov. Malacky v tejto dobe ešte niesli názov Malaczka.

Podľa Ottovej encyklopédie z 30-tych rokov 20. storočia mali Malacky v roku 1921 5251 obyvateľov, z toho 4516 československej národnosti. Domov bolo v tomto období v meste 1026. V roku 1930 žilo v Malackách 7213 ľudí. Bol tu okresný úrad, okresný súd, berný úrad, dôchodkový kontrolný úrad a okresné četnícke veliteľstvo. Z pamiatok sa spomína farský kostol a františkánsky kláštor z kostolom, oba zo 17. storočia. Zámok sa v tejto encyklopédii datuje do roku 1624. Uvedené je tu aj verejné gymnázium rádu sv. Františka, dva liehovary, dve tehelne, dva mlyny, štyri píly, továreň na umelý kameň, na rákosový tovar, na údenárske výrobky a výroba technických tukov. Neďaleko Malaciek sa spomína delostrelecká strelnica.

V 70-tych rokoch 20. storočia sa o Malackách píše ako o meste v okrese Bratislava-vidiek s 11 101 obyvateľmi (údaj z roku 1970). Zastúpený bol najmä strojársky, potravinársky a spotrebný priemysel. V tom čase pracovala v priemysle viac ako tretina ekonomicky aktívneho obyvateľstva, poľnohospodárstve takmer štrnásť percent. V predchádzajúcom období sa v meste podľa encyklopédie vybudovali závod Turčianskych strojární, Kablo, Slovlik, Západoslovenské nábytkárske závody, výrobné družstvo Kožatex, prevádzkarne miestneho hospodárstva, a služby. Z pamiatok sa v tejto Encyklopédii Slovenska hovorí o renesančnom kaštieli z roku 1624, renesančno-barokovom kostole a kláštore z roku 1654, pomníku SNP a Sovietskej armády.

V roku 1991 sa Malacky uvádzajú ako mesto v Bratislavskom kraji, v Borskej nížine. Počet obyvateľov bol v tomto období 17 600. Z priemyselných odvetví tu bol zastúpený priemysel poľnohospodárskych strojov, kožospracujúci, drevospracujúci, nábytkársky, potravinársky, liehovarnícky a konzervárenský. Zo stavieb je spomenuté len múzeum a pôvodný renesančný zámok. Tiež je tu zmienka o tom, že v okolí mesta sa ťažil zemný plyn.

Na záver ešte prinášame prehľad vývoja počtu obyvateľov podľa záznamov od 18. storočia.

Zdroje:
– Thiele, J. C.: Das Königreich Ungarn. Ein topografisch-historisch-statistisches Kundgemälde. Košice 1833
– Hajko a kol.: Encyklopédia Slovenska III. Bratislava 1979
– Hallon, P.: Z dejín Malackej farnosti. Malacky 1933
– Obyvateľstvo záhorských obcí Bratislavskej stolice v 17. a 18. storočí. In: Naše Záhorie, 6/1997, s. 4-7
– http://encyklopedie.seznam.cz/heslo/295656-malaczka
– http://encyklopedie.seznam.cz/heslo/420915-malacky
– http://encyklopedie.seznam.cz/heslo/67674-malacky
– http://www.populstat.info/Europe/slovakit.htm
– http://www.statistics.sk