Vývoj v Malackách od revolúcie 1848 do roku 1918

V roku 1848 prebehli revolučné vystúpenia vo viacerých krajinách vrátane Uhorska. Panovník Ferdinand V. Habsburský v ich dôsledku schválil tzv. marcové zákony prijaté predtým snemom. Tým sa v krajine skončila dlhotrvajúca doba tzv. feudalizmu a začalo nové obdobie. Bolo zrušené poddanstvo a s tým spojené poddanské povinnosti, zároveň boli dotknuté aj privilégiá šľachty. Revolúcia prijatím marcových zákonov neskončila, pokračovala najmä v podobe národnostných sporov. Z hľadiska vzťahu medzi zemepánmi a poddanými mali udalosti z roku 1848 veľký význam. V tomto období boli v Malackách kniežatami Pálfiovci Anton Karol (do roku 1879) a Mikuláš XIII. (pokračoval až do prevratu v roku 1918).

Malacky na obraze Antona Veselého z roku 1848

Ústava z roku 1849, ktorú vydal panovník František Jozef I., sa považuje za významný revolučný výsledok v oblasti utvárania verejnej správy, pretože umožňovala samosprávnym orgánom miest a obcí určitú nezávislosť a zároveň aj možnosť zúčastňovať sa na výkone verejnej správy. O obecnej samospráve sa však v tejto ústave hovorí len veľmi všeobecne, ako základné práva obce sa uvádzajú voľba zástupcov obce, prijímanie nových členov do obecného spoločenstva, samostatná správa záležitostí obce, uverejňovanie výsledkov hospodárenia obce a verejnosť konania zástupcov obce.

Obecná samospráva sa v Uhorsku zmodernizovala zákonom o obecnom zriadení z roku 1870 a neskôr jeho novelizáciou zákonným článkom č. XXII z roku 1886. Tento zákon zakotvoval administratívne členenie územia na okresy a župy (komitáty). Najnižšou zložkou župnej správy boli obecné a obvodné notariáty a obecné zastupiteľstvá. Volebné právo do župného i obecného zastupiteľstva boli viazané na vysoký majetkový a vzdelanostný cenzus.

Južná časť Záhoria patrila v tomto období do záhorského okresu Bratislavskej župy. V roku 1854 vznikol na tomto území bratislavský a malacký okres. Hranice novovzniknutých okresov boli väčšinou totožné s hranicami niekoľkých panstiev. K malackému okresu patrilo v tom čase 41 obcí, neskôr po úpravách okresov v rokoch 1872 a 1883 zostalo v tomto okrese 29 obcí. Malacky boli hospodárskym i správnym centrom južného Záhoria. Boli tu zriadené inštitúcie a orgány potrebné pre chod okresu. Okresný úrad tu bol definitívne ustanovený v roku 1870.

Malacký okres v poslednom období uhorských dejín

Malacky boli prehlásené za tzv. veľkú obec uznesením vtedajšieho obecného výboru zo dňa 10. júla 1885. Obecné predstavenstvo v tomto období tvoril richtár, jeho námestník, štyria prísažní, pokladník, obecný notár, sirotský otec a obecný lekár. Obecné zastupiteľstvo, ako samosprávny zbor, malo podľa zákona najmenej 20 členov. Skladalo sa z polovice virilistov, ako najbohatších obyvateľov, a polovice volených zástupcov. Volebné právo mal občan, ktorý dosiahol vek 20 rokov a platil daň z domu, pozemku, alebo zárobku.

V roku 1888 bol prijatý organizačný štatút obce Malacky, ktorý hovoril o fungovaní samosprávy. V roku 1902 bol podľa V. Šípa prijatý ďalší obecný štatút Malaciek, písaný po slovensky. Vytlačil ho v roku 1903 Alfréd Wiesner v Malackách. Štatút podľa uvedeného zdroja pozostáva zo šiestich hláv a „mnohých paragrafov“. V. Šíp z uvedeného štatútu cituje časť, v ktorej sa píše, že „v obci vykonáva službu policajnú a službu všeobecnej istoty ze 3 údov pozustávajúca stráž, službu nočnej varti občianská stráž, a službu v obecnej kancelárie vykonáva obecný sluha.“ Ďalej sú v štatúte vymenované požiadavky, ktoré museli spĺňať ľudia uchádzajúci sa o pozíciu strážnika (policajta). Podľa V. Šípa sa tento štatút z roku 1903 nachádza v modrianskej pobočke Štátneho archívu v Bratislave. Tam sme ho však nenašli.

Obecné zastupiteľstvo v Malackách pracovalo v súlade s uvedenými predpismi aj počas prvých rokov 20. storočia. Zo zápisníc vidíme, že zasadnutia sa konali aj počas prvej svetovej vojny. Podľa učiteľa Vojtecha Fraasa, ktorý neskôr zaznamenal priebeh udalostí v roku 1918 v Malackách, bol v tomto regióne do polovice októbra 1918 kľud. Posledné zasadnutie obecného zastupiteľstva pred vznikom Československej republiky sa podľa zápisnice konalo 26. júla 1918.

Zdroje:
– DANIŠOVIČ, L.: Vybrané kapitoly z dejín Malaciek. Malacky, 1936
– FRAAS, V.: Naše obce v prevratu. In: Vlastivedný sborník okresu bratislavského a malackého. Diel 1. Bratislava, 1930
– IRŠA, R.: K dejinám verejnej správy na Záhorí. In: Naše Záhorie, 1996, č. 6, s. 3
– MACEJKA, M.: Vývoj samosprávy v Malackách v rokoch 1918-1931. Trnava: TU, 2008
– ŠÍP, V. – TREBIŠOVSKÝ, J. V.: Malacky. Kapitoly z dejín mesta. 2. časť. Malacky, 1996
– ŠUTAJOVÁ, J.: Formovanie obecnej samosprávy na Slovensku. In: Človek a spoločnosť, 2006, roč. 9., on-line verzia (http://www.saske.sk/cas/2-2006/Sutajova.html)
– TIBENSKÝ, J. a kol.: Slovensko. Dejiny. Bratislava: Obzor, 1971