Malacky od Ondreja II. do dnešných dní

Šedý obal, strieborné nápisy 1206-2006 a MALACKY, medzi tým fotka pálfiovského zámku. Dlhoočakávaná publikácia o našom meste. Mená autorov Bellan – Šíp – Yurkovic naznačovali, že od knihy možno mať isté, možno aj nemalé očakávania, ako po stránke grafického spracovania, tak po stránke obsahovej. V mojich očakávaniach predstavovala malackú „udalosť desaťročia“.

Malacká verejnosť bola o pripravovanej knihe informovaná už v druhej polovici minulého roka. Kniha mala vyjsť počas osláv 800-ročného jubilea od prvej zmienky o Malackách. No počas osláv prebehla len jej prezentácia, meškanie v tlačiarni spôsobilo, že sa do rúk Malačanov dostáva v týchto dňoch.

Myšlienka, že kniha sa dostane do každej domácnosti, ma veľmi nenadchla. Predsa len, to, čo je zadarmo, si väčšinou človek toľko neváži. A knihy v dnešnej dobe veľmi cenené nie sú. Ale podľa slov ľudí, ktorí knihy distribuujú, je o ne pomerne veľký záujem, zvlášť po informácii o bezplatnosti sa zvyšuje.

Autori hneď v úvode upozorňujú, že táto kniha nezachytáva chronologicky vývoj, nemá byť nejakou kronikou. Zameriava sa skôr na niektoré významné fakty, udalosti, osobnosti a objekty, ktoré boli a sú späté s Malackami. Základ tvoria texty pochádzajúce z časopisov a publikácií o histórii Malaciek, ktoré vyšli v priebehu 20. storočia, predovšetkým od Dr. Hallona a autorskej dvojice Šíp-Trebišovský. Okrem toho sú tu aj zrejme prvýkrát zverejnené články od viacerých historikov.

Ako bonus, čo sa týka obsahovej stránky, vnímam texty, ktoré vypátral S. Bellan v archívoch, ale aj na internete. Nemyslím tým len marginálne poznámky doplňujúce a vysvetľujúce text, ale najmä informácie, ktoré sa priamo týkajú Malaciek. Škoda, že pri nich chýbajú odkazy na konkrétne stránky. Hoci – skúsený „hľadač“ ich nájde aj sám. Faktom je, že Bellan bol naozaj dôsledný, našiel, čo sa nájsť dalo, a tak sa mnohé pripravované články na tento blog, ktoré čerpali aj z internetu, stali nezaujímavými…

Obrazová časť knihy znamenala pre mňa príjemné prekvapenie, priniesla viac noviniek, väčšina historických obrázkov, nákresov, fotiek alebo pohľadníc nebola doteraz publikovaná. Podoba Malaciek spred niekoľkých desaťročí sa dá aj vďaka nim ľahšie predstaviť. A fotografie súčasných Malaciek v knihe tohoto formátu a kvality dostávajú tiež iný rozmer. Aj grafické spracovanie knihy si zaslúži pochvalu.

Je otázne, či peniaze na jednu knihu v každej domácnosti v meste neboli „vyhodené“. Dokonca aj niektorí príjemcovia knihy navrhovali aspoň symbolický poplatok. Ale o tom tu teraz nechcem polemizovať. Každopádne dielo sa autorom vydarilo. Ambíciu, ktorú malo, naplnilo. Podobná kniha tu ešte asi nebola a zrejme tak skoro ani nebude. Ani to nebude potrebné. Teraz by som si skôr vedel predstaviť, že sa nájdu peniaze a ľudia na ozajstný historický výskum, ktorého výsledkom by mohla byť zase nejaká publikácia objasňujúca možno niektoré z neznámych miest v malackých dejinách. Ak k tomu prispeje aj táto kniha, a nebude len zaprášená ležať v poličke, celé úsilie autorov a všetky ostatné investície do nej mali zmysel.

7 komentárov
  1. Maros
    Maros hovorí:

    Za tou knihou je naozaj vela prace a som velmi rad, ze vysla. Tak ako pise Mato, dufam, ze nastartuje dalsi historicky vyskum v Malackach a zaroven zlepsi vztah Malacanov k mestu a jeho pamiatkam.
    Ako hovoria francuzi: chapeau bas! autorom, ale aj tym z ktorych diela vychadzali.

  2. Martin Marek
    Martin Marek hovorí:

    Je to fajn kniha a ako ste obaja napisali, jej hlavnym cielom by malo byt nastartovat zaujem Malacanov o svoje mesto. Kazdopadne dobre odvedena praca, aj ked niektore veci uvedene v knihe by sa dali povazovat minimalne za diskutabilne. Trochu ma prekvapil opat navrat k pisaniu Palffy namiesto Palfi ale to je len detail.

    Mimochodom, po dvoch-troch prelistovaniach sa mi kniha pomaly ale isto zacina rozpadat. Ale mozno je to len ten moj vytlacok 🙂

  3. Stano Bellan
    Stano Bellan hovorí:

    Ďakujem (aj za spoluautorov) za ocenenie práce a hlavne výsledku. Teší nás. Len dve poznámky:
    – Považujem za obrovský počin, že kniha sa dostala do všetkých domácností a to, že je zdarma, je jediným možným spôsobom, ako sa to dalo docieliť. Nemá to nič s vážením si toho. V rodinách dorastajú deti a je šanca, že sa to aj na týchto miestach zlomí. Napokon – nie je možné zrušiť rodinné prídavky len preto, že niektorí rodičia ich prepijú.
    – K písaniu Pállfy som sa vrátil zámerne a po absolútnej zhode s korektorkoum ktorej prácu si skutočne veľmi vážim. Jazyk je živý organizmus, no práve preto ho nemôžme neustále deformovať podľa toho, ako si jazykovedný ústav zmyslí. Žiaden národ sa nezaobíde bez jazyka, ale je ich mnoho, ktoré sa zaobídu bez podobnej inštitúcie… Hlavným dôvodom písania mena je moje presvedčenie, že by sa malo písať tak, ako sa písali oni sami. Alebo je treba nechať presekať aj náhrobky?

  4. Martin Macejka
    Martin Macejka hovorí:

    Dik za reakciu. Chcem objasnit Matovu reakciu o Palfiovcoch (Palffyovcoch). Podobny problem sme riesili pri informacnej tabuli v zamockom parku. Nakoniec sme po dlhom rozhodovani rozhodli pisat to „Palffy“. Nie kvoli presvedceniu, aj ked suhlasim, ze by sa to malo pisat v povodnej podobe. Vysvetlil som to v clanku v Malackom hlase 14/2006. Vzapati sme dostali reakciu od jednej pani z mesta, v ktorej nam za pouzitie mena Palffy v povodnej podobe vynadala…

  5. Maros
    Maros hovorí:

    Stano v prvom rade vitaj v diskusii o vasej knihe 🙂

    Teraz k problemu Palffy verzus Palfi:
    Stano o tom nasom probleme s tabulami vie. Aj s nim som to konzultoval.
    Na meste sa snazia dodrzat platne pravidla slov. pravopisu. Alebo iba snazili, lebo mam dojem, ze publikacii s Palffy pribuda aj zo strany MU – vid zbornik s konferencie o historii Malaciek.

    Aj mne sa zda spravnejsia varianta Palffy ako Palfi, ale pri tabuliach nas definitivne naklonilo k Palffy vyjadrenie pamiatkoveho uradu a som im za to vdacny.

    Mimochodom ani jazykovedny ustav v tom nema jasno. Napriklad, ked som sa pytal, ako mame teda podla aktualnych pravidiel pisat meno Mikulasa Palffyho, ktory zil aj po roku 1918, tak mi nevedeli dat jasnu odpoved.

  6. Stano
    Stano hovorí:

    Milí priatelia, toto sú skutočne najakademickejšie debaty, na ktorých výsledku v podstate nezáleží. Svet potrebuje iné zmeny ako zmeny existujúcich mien. To nie je podstata významu osobností. O bezradnosti Jazykovedného ústavu by som vedel rozprávať a o jeho zbytočnosti som skutočne presvedčený. Odporúčam, ak môžem, nerýpať sa v tom. Mimochodom – ďaleko viac devastuje náš prejav chorý jazyk SMS a mailov. Pomaly sa vrátime k telegramom.

  7. Maros
    Maros hovorí:

    Tymto ukoncujem debatu na temu „ffy verzus fi“.

    Len poznamka k JULSu:
    Aj mne je blizsi anglicky pristup k jazyku ako francuzsky. JULS je skor o tom francuzskom pristupe.
    JULS ale robi aj velmi dobre veci napr. korpus slov. jazyka, ktory by mohol zaujimat ludi pracujucich s jazykom:

    http://korpus.juls.savba.sk/

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.