Kino sa mení a nás to zaujíma

text: Jakub Valachovič foto: Jakub Valachovič, Richard Nimsch

Rekonštrukčné práce v Malackách dospeli do záverečnej fázy. Malačania si už všimli nový výzor budovy, stojacej na Hviezdoslavovej ulici. Niekdajšia sivá a tak trochu „ošúchaná“ budova sa odela do optimisticky žltej farby dvoch odlišných odtieňov. Lenže to je zmena, ktorú vidíme z ulice. Ako to však vyzerá vnútri? Aké vymoženosti a novinky sa zrodili v hlavách tvorcov projektu? A konečne, ako to vlastne celé bude vyzerať? Rozhodli sme sa vyhľadať projektového manažéra Richarda Nimscha, aby nám tieto otázky zodpovedal.

táto fotografia sa už stala historickou

Richard Nimsch pracuje v Inkubátore, na druhom poschodí. Pôvodne sme mysleli, že nás „vybaví“ jedným šmahom a my si budeme musieť pýtať osobitné povolenie do momentálne „rozbombardovaného“ kina. Manažér nás však prijal vľúdne, s návrhom, aby sme nestrácali čas zbytočnými rečami a išli si kino pozrieť priamo s ním. Neváhali sme! Richard Nimsch nám predviedol nový typ sedadla v kine (a utrel na ňom prach)
Pred kinom v tom čase pracovali vodári. Menia tu zastarané potrubie za nové. Pre dieru v asfaltovej ceste sa osobné automobily ďalej nedostanú a musia sa točiť. Počas nášho rozhovoru s Nimschom zisťujeme, že väčšina šoférov zrejme po sviatkoch nemá práve najlepšiu náladu. Ale prejdime k podstatnému. „Ide o veľmi zaujímavý, pekný a potrebný projekt,“ začína Richard svoju reč, ako prednášku na škole. Kino bolo po rokoch používania (mimochodom posledná rozsiahla rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1961 ) v biednom stave. Narušená strecha, hrdzavé odkvapové žľaby, to všetko je len čriepok z množstva nedostatkov, ktoré sa s budovou spájali. Projekt rekonštrukcie nadobudol oficiálne parametre v roku 2005 a s prácami sa začalo minulý rok.

vodári rozkopali celú cestu a vodiči boli značne nervózni

Richard hovorí, že pri projektovaní sa vyskytlo niekoľko vecí, na ktoré sa buď nemyslelo alebo sa od nich upustilo a menili sa až v priebehu práce. „Projektantom je Branislav Škopek, ktorý mal svoju predstavu, ale tá nebola vždy v súlade s našimi záujmami. Ani projektová dokumentácia nebola vypracovaná podrobne a potom sme počas rekonštrukcie nachádzali veci, ktoré bolo treba vymeniť alebo pridať.“ V niečom ustúpilo mesto, v niečom projektant. „Tak napríklad okná. Ak si všimnete, okenné rámy ostali pôvodné, len sa natreli a opravili. Ja som mal predstavu, že ich vymeníme. Projektant však k veci pristupoval ako k historickej pamiatke a snažil sa zachovať niektoré prvky kina.“ To isté platí o streche, alebo odkvapových žľaboch, ktoré sa menili len na miestach, kde už boli deravé. „V projektových plánoch sa zabudlo na mnoho podstatných vecí, ako povrchová omietka alebo farba. To nie sú detaily, to sú podstatné veci, preto sme boli nespokojní.“ Rekonštrukcia kina sa financovala z prostriedkov. Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
To uvoľnilo peniaze i na časť doplnkov, na ktoré sa chybou projektanta dochádzalo neskôr. Ostatné doplnky sa musia financovať z mestského rozpočtu. Richard vraví: „Je to škoda, že sa veci takto skomplikovali a projektová dokumentácia nebola presná, lebo teraz do toho musí zainvestovať aj mesto.“

Richard nerád používa expresívne výrazy. Namiesto slov hnilá alebo plesnivá, používa „opadaná omietka“.

Rišo s nami najprv ide k bočnej stene, vedúcej pozdĺž ulice Jána Kostku. „Diera v stene, ktorá je tu vysekaná bude slúžiť, ako vchod i východ.“ Dozvedáme sa, že v minulosti na tomto mieste dvere boli, ale neskôr sa dali zamurovať. „Tým, že ich tu opäť urobíme, dosiahneme, že sa ľudia pri opúšťaní kina nebudú tlačiť do hlavných dverí a zároveň vyhovieme i protipožiarnym kritériám,“ vraví Richard. Tie sa pri rekonštrukciách budov musia nutne brať do úvahy: „Zistili sme, že pred rekonštrukciou viaceré kritéria nespĺňali normu.“ No, hlavne, že po novom to bude iné.

Je to svojim spôsobom ozaj historická pamiatka. Najmä pre červenú farbu a začiatočné písmeno strany, ktorá tú históriu písala.
Priečelie kina je taktiež natreté do žltosivých farieb. Vedľa balkónových dverí sa vynímajú dva obdĺžniky s nakreslenými žltými listami. Dosiaľ boli takmer neviditeľné, teraz ich však žltá farba ukázala v celej svojej kráse. Na ľavej strane chýba už tradičný nápis KINO na sklenných kockách, ktoré možno kedysi v noci svietili. Dozvedáme sa, že projektant chcel tento pôvodný „klenot“ zachovať, ako spomienku na staré časy. Neprešlo to, možno i preto, že mnohým sa nechce vracať sa do starých časov. Máme tu mnoho iných pamiatok, ktoré nám pripomínajú minulosť.

tri pohľady na nové vzduchotechnické zariadenie: na streche kotolne s vývodom na povalu

… v hlavnej sále

… a na povale (Richard Nimsch to nazval stonožka)

Vstupujeme na nádvorie vedľa hlavnej budovy. Dvor býval až dosiaľ pre návštevníkov neprístupným miestom a okrem túlavých mačiek ho využívali len pracovníci kina. Richard Nimsch vraví, že dvor sa stane verejným miestom pre ľudí. „Našim cieľom je urobiť z kina multifunkčný objekt na rôzne akcie kultúrneho a spoločenského typu.“ Vzápätí nám ukazuje vyvýšené miesto z drevených dosiek, na samom konci dvora a my sa dozvedáme, že to je pódium. „V lete bude slúžiť rôznym hudobníkom alebo hercom.“ Z hlavnej budovy „trčia“ do dvora dve prístavby. Tá prvá je väčšia a bude slúžiť návštevníkom kina. „Priestor sa využije, ako šatňa pre návštevníkov,“ vysvetľuje Richard. Doteraz tu šatne neboli, ľudia boli nútení brať si kabáty so sebou do sály. Menšia prístavba sa onedlho zmení na bufet. Bude mať okienko priamo v budove i vonku vo dvore. V lete tu môžu ľudia sedieť pod slnečníkmi a sledovať kultúrne akcie na drevenom pódiu.

Bližšie je bufet a ďalej sú šatne pre návštevníkov. Pohľad zvonku…

… a zvnútra

V zadnej časti dvora nám udrie do očí mohutné klimatizačné a vzduchové zariadenie, pripojené k budove a situované na streche kotolne. Samotná kotolňa taktiež prešla úpravami. Je tu vymenený celý systém kúrenia. Pri stene sa tiahnú úplne nové trubky, viaceré časti sú ešte zabalené. Menila sa tu i omietka. „To je ďalšia vec, na ktorú projektant zabudol. Museli sme stenu opraviť, lebo bola už bola opadaná omietka.“

i kotolňa sa mení

Prichádzame bočným vchodom na chodbu kina, ktorá vedie popri hlavnej sále. Nepoznávame to tu. Budúca šatňa významne zasahuje do priestorov chodby. Drevená konštrukcia je takmer dokončená. „Treba ju ešte vymaľovať, máme predstavu, že do červena,“ vraví Rišo. Steny sú vymaľované jemnou zelenou farbou, ktorá sa pri peknom slnečnom dni javí, ako biela. Toalety boli opravené ešte pred rekonštrukciou. Richard nás vedie k hlavným vchodovým dverám. Predajňa lístkov je vynovená, údajne staré okienko, za ktorým sedel dotyčný predavač lístkov nevyhovovalo požiarnym predpisom. Takže nový „look“ dostane už vstupná chodba. „Vnútri v okienku bude počítač so softvérom na predaj lístkov. Žiadne lístky so psíčkom.“

toto okienko už spĺňa protipožiarne kritériá. Napadlo by vás to?

Potom sa presúvame do úplne novej miestnosti. „Ako som spomínal, cieľom je urobiť z kina polyfunkčný objekt, v ktorom sa môžu usporiadať i napríklad konferencie,“ vraví Richard. Taktiež koncerty potrebujú prítomnosť zvukárov a iných špecialistov. Miestnosť, v ktorej sa nachádzame teraz je určená práve pre réžiu. Odtiaľto sa bude ovládať zvuk, napr. pri koncertoch. Z miestnosti sa pozeráme z okienok priamo do hlavnej sály. Zaujímavosťou sú dve maličké miestnosti na pravej a ľavej strane od spomínanej miestnosti réžie. „Sú určené pre tlmočníkov k rôznym konferenciám. Odtiaľto môžu simultánne tlmočiť,“ prezrádza Richard Nimsch.

pohľad z pódia na miestnosť pre réžiju a tlmočníkov

Ešte pred vstupom do sály stúpame schodmi na balkón. I toho sa dotknú rekonštrukčné práce, hoci v jeho prípade len kvôli bezpečnosti. „Pôvodne tu boli tri rady sedadiel, teraz sme museli rozšíriť priestor,“ vysvetľuje Richard. Na balkóne teda čakajte po rekonštrukcii dva rady sedadiel (ale aspoň si môžete vystrieť nohy). Za balkónom ostáva i naďalej premietacia miestnosť.
balkón má svoje čaro, dokonca i teraz

Tu na nás čakala ozajstná rarita. Pri vstupe do malej, ale útulnej miestnosti nám udrel do očí starý premietací stroj zo sedemdesiatych rokov. Verte, či nie, ale slúžil až do minulého roku. Jeho podobizeň ťažko opísať, videli sme ho rozobraný, ale pôvodne je vraj obrovský a uvažuje sa z jeho zaradením na chodbu kina, ako exponát pre návštevníkov. Výborný nápad. Na jednom zo starých filmových kotúčov sme našli namotaný film Oliwer Twist a miestami sme sa cítili, ako v nejakom starom filme. Potom sme sa konečne pobrali do hlavnej sály.

ročník 72, slúžil do minulého roku

určite lepšie, ako Československé filmové týždenníky

Hneď po vstupe do sály nás opantá ruch všade naokolo. Robotníci pracujú na plné obrátky. Pri protiľahlej stene stojí lešenie, na pódiu leží haraburdie od výmyslu sveta a bez sedačiek vyzerá sála kina veľmi malá. „Nie je to len optický klam, vraví Richard. „Ozaj sa hlavná sála trochu zmenšila. Na úkor miestnosti réžie a taktiež sme predĺžili pódium.“ Po rekonštrukcii sa uvažuje, že do kina sa nasťahuje i Divadlo na hambálku. Rozšírenie pódia smerom k hľadisku má preto význam. Richard Nimsch hovorí, že sa to isto dotkne i kapacity. „Kapacita kina sa po rekonštrukcii zníži na 186 divákov.“ V tomto prípade však ozaj kvantita ustupuje pred kvalitou. Vďaka moderne vybavenej miestnosti budú mať kultúrne akcie v kine skvelý zvuk a vďaka väčšiemu pódiu môžu do Malaciek prísť vystupovať také divadlá, ktoré dosiaľ pre technické nedokonalosti v meste prísť nemohli. Na stenách i na strope je najnovšia klimatizačná vzduchotechnika. Strop sa kompletne vymenil, vymenil sa i niektorý izolačný materiál v stene, ktoré budú potiahnuté plátnom pre krajší efekt. Pribudne nová opona a všetko by malo ladiť do bordovej farby. Vymení sa plátno, nové ozvučenie bude mať i vysielanie filmov v kine. Navyše sa sprísnili bezpečnostné opatrenia, kompletne sa vymenila elektroinštalácia (zásuvky atď), hasiace prístroje i radiátory. Richard všetko zhŕňa do jednej vety. „Po rekonštrukcii by to mal byť moderný komplex na vysielanie filmov a prezentáciu ostatných kultúrnych podujatí.“
meniť sa bude i plátno a kapacita sa zníži

Práce v kine by sa mali ukončiť koncom mája. My len môžeme čakať, či sa z malackého kina stane atraktívne miesto na trávenie voľného času pre všetky generácie občanov.