
O Martin Macejka
Vyštudoval som históriu a občiansku výchovu na UK v Bratislave a právo na TU v Trnave. Pracujem v MCK Malacky v Múzeu Michala Tillnera a externe učím na Gymnáziu sv. Františka Assiského. Píšem kroniku mesta Malacky. E-mail: mato.macejka@gmail.com
13
komentárov
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!
Pridaj komentár Zrušiť odpoveď
Malacké pohľady
Internetový magazín s hlavnými témami: história, publicistika, kultúra, šport a premeny mesta.
Už od roku 2006 môžete na adrese www.malackepohlady.sk nájsť články a iné zaujímavosti týkajúce sa Malaciek.
Kontakt – o.z. Malacké pohľady
Venujte nám 2 % z daní
Naše publikácie
O autoroch
mato asi xi nemal vela casu ……..ked si nepockal az vylozia tovar a to velke auto odide:))))
Aj na prvej fotke je nákladne auto, alebo teda aspoň to čo po ňom zostalo 🙂 myslím, že fotka je pomerne verná, Maťo určite na ten náklaďák čakal 🙂
Zdá sa, že strešná krytina toho rohového domu sa od 2. svet. vojny nezmenila 🙂
to auto tam teda naozaj nemusel fotit, popripade hodit este jednu fotku bez auta ked si to bez neho nevedel predstavit tu pomerne „vernu“ fotku (headbang) … inu staci len malucko zalovit v pamati a dostaneme odtial taku malu informaciu ze floriana nedavno presuvali (sice trochu ale predsa)
prostor: som si robil srandu, preto aj ten smajlik k tomu 🙂 inak na ten presun Floriana si stale neviem zvyknut, uprostred tej betonovej prisernosti okolo sa nejako straca…
keby sa tak dalo cestovat v case:))….rad by som sa poprechadzal v starych malackach …a nastivil mojho deda:))
TO PEPE: Skus serial Krecek v nocni kosili, tam to fungovalo pomerne spolahlivo 🙂
Vie niekdo dokedy tam bola cukraren ? prva fotka je z akeho roku ? ja si tam odjakziva pametam hračky……a potraviny maju tusim fakt povodnu strechu…
cukrareň si nepamätám, ani toho chlapca oproti…. tiež by som sa rád poprechádzal po starých Malackách a navštívil svoju babku, ktorá sa narodila v 1890-om roku. Keď som mal tú možnosť ju navštevovať, tak som to zanedbával a teraz by som chcel veľa vecí vrátiť. Aj tú cukráreň, aj chlapca. Veľa vecí sa dá vrátiť, ale musíme chcieť. Bohužiaľ, my nechceme, aspoň ja mám z toho taký dojem….
Nemyslím, že je správne chcieť veci vrátiť tam, kde už raz boli. Skôr by sme sa mali snažiť na to dobré a krásne z minulosti nadviazať a netváriť sa, že sa nás to netýka. To považujem za väčšiu výzvu – tvoriť hodnotné, funkčné a zároveň súčasné veci, ale s rešpektom k tomu, čo tu bolo. Myslím to predovšetkým v kontexte s tým, ako sa Malacky posledné desaťročia vyvíjajú…
mne tie naše Malacky pripomínajú vtip o Leninovi, ako vstal z mŕtvych po niekoľkých desaťročiach, išiel sa po Rusku poprechádzať, aby zistil, ako tam bačujú a nakoniec ho našli na Aurore so slovami -začíname odznova
Niečo na tom bude 🙂 niektoré veci sa ťažko vracajú späť a zostáva nám potom len nostalgia… no a spolu s ňou fotky, ešte že takéto a podobné vôbec existujú… ale ten podľa mňa nie príliš správny smer, ktorý to celé nabralo, nie je len dôsledkom posledných desať-dvadsať rokov, ale oveľa dlhšieho obdobia. ale to je na dlhší pokec 🙂
a uplny otras aku podstavu tomu florianovy urobili