Tip na zimný výlet (1)

Na stránkach Malackých pohľadov už bežal seriál „Tip na cyklovýlet“, objavilo sa aj pár letných ponúk „Tip na výlet“. Ak v Karpatoch nasneží a máte chuť a pár hodín času, ponúka sa možnosť vyraziť na nejaký krátky výlet. Čo k tomu potrebujete? Bežky, turistickú mapu a zvedavosť, pretože zimná príroda poskytuje mnoho nových zážitkov. Najlepším dopravným prostriedkom je ranný autobus smerujúci pod hory. Z Malaciek vyrazíte pre ôsmou a naspäť budete už na obed. A za štyri hodiny si aj trochu zašportujete, vyčistíte hlavu a zažijete niečo zaujímavé. Neveríte?

Túra smeruje z Plaveckého Podhradia do Sološnice – viac menej mimo turistické značky.

Najskôr sa môžeme vyšantiť po zasnežených lúkach nad dedinou, ktoré sa tiahnu až k ústiu Suchej doliny. Potom sa stočíme na juh a viac-menej okrajom lesa prejdeme nenáročným terénom úpätím Vápennej.

Na rozdiel od leta pôsobí čerstvo zasnežená krajina panensky a čisto. Stopy zvierat zanechané v snehu vás informujú o všetkom, čo sa tu udialo za posledných pár hodín.

Príroda je zaujímavá v každom období. Kríky a stromy bez listov ukazujú úplne nové štruktúry – vidieť ich systém rozloženia konárov v priestore, farbu a textúru kôry, uloženie púčikov budúcich listov a podobné veci.

Zhruba v dvoch tretinách túry narazíme na ohradený prameň, vytekajúci z bočnej dolinky. Oplatí sa tam zabočiť.

Ocitnete sa v skalnatom mestečku Drápy. Je to malé údolíčko lemované dookola skalnými vežami a vežičkami.

Tá najväčšia z nich nesie meno Čertova veža a jej údolná stena má výšku 35 metrov. Je to najvyššia samostatne stojaca veža v Malých Karpatoch. Vápenec, z ktorého sú veže budované, patrí k tým najmenej pevným, je extrémne drobivý a preto vyliezť na veže je dosť adrenalínová záležitosť.

Aj ďalšie vežičky majú bizardné tvary a nesú výstižné mená ako Generál, Meresiev, alebo Aku-Aku.

Vyliezť na Aku-aku sa nám, ešte ako začiatočníkom, podarilo kedysi na jeseň roku 1978, až na niekoľký pokus. Dnes ale nikam nepolezieme a budeme chvíľku obdivovať zasnežené skalné útvary a prípadne hľadať pre ne príhodnejšie mená.

Že by sfinga? Zo špekulácií o menách nás preberie pohľad na hodinky. Preto opustime toto romantické zákutie a po krátkom zjazde sa dostaneme nad Sološnicu a úzkou lesnou cestou do dediny. Autobus odchádza o pár minút. Nabudúce si urobíme krátku túru, ktorá začne v Sološnici a bude pokračovať do Rohožníka.