Rok 2007 v Malackách (5)

Kým som začala písať o mojich dojmoch z uplynulých 360 a niečo dní, napísala som si na papier udalosti, ktoré som si za rok 2007 zapamätala. Tu je zopár z nich, novinky moje, no najmä tie malacké 🙂

Moje nové zamestnanie mi prinieslo viac voľného času, viac možností tráviť ho podľa mojich predstáv, možností stretávať nových ľudí a vraj i zdolávať nové výzvy. A určite i viac príležitostí zaskočiť si na nejakú tú akciu organizovanú či už mestom alebo inými organizáciami v rámci neho. Okrem už tradičných Prvomájových, či doznievajúcich Adventných Malaciek, kultúrneho leta alebo Streetfestu sa mi v mysli vynoril najmä prvý ročník divadelného festivalu Zejdeme sa na hambálku, ktorý viacerí považujú za veľmi vydarený. Hamlet v podaní Túlavého divadla, a najmä schopnosť improvizácie hŕstky hercov okolo Kuba Nvotu ma priklincovali na stoličku a poriadne dali zabrať mojej bránici.

Tá istá bránica však dostáva zabrať aj inokedy, a nie vždy je to príjemné „predýchavanie“. Ako by Armstrong a jeho kamoši z Apolla 11 nazvali mesačnú krajinu, ktorá lemuje diaľnicu medzi Malackami a Lozornom? Základňa pokoja by to určite nebola. Ja som na začiatku roka cítila, že potrebujem zmenu, risk je niekedy zisk, inokedy strata. I keď zadné vrátka mám pootvorené stále, som rada, že som doteraz nepomyslela na to, že ich využijem. Malacky a najmä ich okolie, zdá sa mi, si tie vrátka celkom zabuchlo. Golfové ihrisko spolu s novými možnosťami aktívneho trávenia voľného času, či rozšírený priemyselný park nijako nezmierni tú spúšť, ktorú musím, každé ráno predýchavať.

Som rada, že sa „utriasla“ situácia okolo Pálfiovského kaštieľa. Definitívne sa dostal do rúk mesta, a dúfam, že sa rozbehne verejná diskusia o tom, na aké účely by kaštieľ mohol slúžiť. (Chalani z Malackých pohľadov, čo vy na to?) No a v zámockom parku i tento rok vyrástlo klzisko, len škoda, že šanca na objednanie si ľadovej plochy na niektorý večer v týždni sa minula rýchlosťou priam závratnou.

Pred očami sa nám mení centrum mesta, po minuloročnej prvej fáze rekonštrukcie Záhoráckej ulice tento rok zmizlo lešenie z Tatry, a dočkalo sa i kino a Kláštorné námestie. O funkčnosti, či nefunkčnosti zavlažovacieho systému, osvetlenia alebo dlažby sa i na týchto stránkach popísalo dosť, ale i tak som presvedčená, že aj toto prispeje k vytvoreniu novej tváre mesta, ktoré si niekedy bohužiaľ viac váži obchodné značky než staré budovy. Uvidíme, či po rekonštrukcii budov na Mierovom námestí centrum vôbec spoznáme.

Pred dvomi rokmi Mloci k výročiu 17. novembra zorganizovali spomienkový večer, ktorý Maťo Macejka nazval „Nie je tak zle, len doba je zložitá …“. Táto veta celkom vystihuje moje dojmy z končiaceho sa roku. I keď to v diskusiách na týchto stránkach alebo na stránkach Malaciek niekedy vyzerá, že tu musí byť poriadne zle, aj naďalej vidím Malacky ako dobré miesto na život (len doba je zložitá.)

Mimochodom, vďaka práve za tie diskusie, konštruktívnej kritiky nie je nikdy nazvyš 🙂

Mgr. Katarína Krasňanská, bývalá lektorka angličtiny