Prenoszilovci v spomienkach pani Dobrovodskej

Koncom minulého roka odišla jedna z posledných malackých pamätníčok narodených v rakúsko-uhorskej monarchii. Johana Františka Dobrovodská, prezývaná Fany, sa narodila takmer pred sto rokmi, ešte pred vypuknutím prvej svetovej vojny

– 23. septembra 1911. Z útržkov jej spomienok, zaznamenaných v januári 2008, sa pokúsime načrtnúť niečo z atmosféry Malačanov z „lepšej spoločnosti“ spred mnohých rokov.

Dom Prenoszilovcov. „Z ulice keď niekto išiel, musel pri bránke zvoniť trikrát. Potom keď chcel ísť do dvora, musel opäť pri bráne zvoniť trikrát.“

Pani Dobrovodská 36 rokov pracovala v domácnosti Dr. Adalberta (Vojtecha) Prenoszila, malackého advokáta a veliteľa dobrovoľného hasičského zboru na dnešnej Zámockej ulici, neďaleko Čiernej brány do zámockého parku. Spomínala na neho v dobrom, označovala ho ako Béla-báči alebo pán doktor.

Fany Dobrovodská

Adalbert Prenoszil patril medzi malackú honoráciu, narodil sa v budove pálffyovskej správy, tzv. rendunku (na mieste dnešného obvodného úradu), keďže jeho otec Ivan, pôvodom z Moravy, bol správcom pálffyovských majetkov. U nich doma sa hovorilo okrem slovenčiny po maďarsky, nemecky a francúzsky.

Dr. Adalbert Prenoszil

Na mamu pána doktora Júliu, rodenú Koperniczky, alebo aj Julišku-néne, mala pani Dobrovodská tiež pekné spomienky: „V Orlovi som hrávala divadlo a než som išla na skúšku, musela som sa tam vždy zastaviť. Povedala mi: Fanynka, tu som ti nechala tortu.“ Aj brat pani Prenoszilovej pápežský prelát František Koperniczky (Feri-báči) ju mal rád. Hovorieval jej: „Ty si moja Francika.“ Prenoszilova manželka Irene bola rodená Terebessy. Aj na tomto príklade vidno, ako boli významné malacké rodiny späté príbuzenskými vzťahmi.

Dr. Adalbert Prenoszil

Prenoszil patril medzi prvých vlastníkov automobilu v Malackách a šoférovať naučil aj pani Dobrovodskú. K autám sa viaže jedna spomienka: „Mali jedno auto, potom Pragu, neskôr Škodovku. Potom to Rusi zobrali a nebolo nič. Auto nechali v poli stáť. Ľudia nám došli povedali, kde je naše auto, aby si išiel pán doktor preň. Pán doktor povedal: Nechcem ho ani vidieť, lebo viem, že je z neho všetko vybrané. A jednak by som si robil starosti, nechám to tak.“

Prenoszilovci na výlete s jedným zo svojich áut

Doma u Prenoszilovcov sa raz za čas stretávali kamaráti. „V záhrade bola taká veranda, chodili tam kamaráti pána doktora. Robila som pagáčiky, k tomu pivo alebo čiernu kávu. Každý raz išli k druhému a druhému. Ale k nám chodili najradšej, lebo ja som robila veľmi dobré tie pagáčiky. Asi dva plechy.“

Stretnutie kamarátov A. Prenoszila (vpravo) v decembri 1941

Prenoszil rád fotografoval, aj si sám robil fotky. Pani Dobrovodská spomínala, že raz prišli z „majíra“ poprosiť doktora, či by nevyfotografoval ich deti, keď išli na prijímanie. On na to: Oblečte ich, doneste ich. A zadarmo im spravil fotografie. Ako prízvukovala, nebol lakomý.

„Väčšinou zabíjali malé prasiatka, ale dve im nešli, tak ich vychoval záhradník Jožko Smetka, zabíjal mäsiar Reisenauer.“ Pani Dobrovodská je na fotke úplne vpravo

Pani Dobrovodská doopatrovala Dr. Prenoszila, ktorý zomrel v roku 1966, aj jeho manželku, ktorá zomrela o deväť rokov skôr. Zomreli bezdetní, obaja sú pochovaní na starom cintoríne, vľavo kúsok za hlavným krížom. Ich dom bol zbúraný v rámci prípravy diaľničného privádzača.

Pani Dobrovodská venovala počas svojho života mnoho peňazí na dobročinné účely, napríklad na reštaurovanie obrazu v sakristii františkánskeho kostola, väčšiu čiastku na minuloročnú rekonštrukciu strechy kostola, na strechu kaplnky pri starom cintoríne, na kríž pri farskom kostole.

V uplynulom roku sme použili niekoľko fotiek od pani Dobrovodskej, dva albumy z jej pozostalosti sa po jej smrti dostali do archívu MCK v Malackách.

Články na Malackých pohľadoch, kde boli použité materiály od pani Dobrovodskej:

Stroj času – Červená brána
Stroj času – Himrov mlyn a Prenosilov dom
Stroj času – Prenoszilovský náhrobok na Starom cintoríne
Odviate časom
Genius loci (7) – Korzo