Malacká história – ako ďalej?

V tomto texte sa píše o histórii Malaciek, najmä o literatúre a prameňoch. O tom, ako je spracovaná malacká história, aký je stav v súčasnosti, aký by mal byť v budúcnosti. O hmotných a nehmotných dokumentoch o minulosti Malaciek. Veríme, že táto téma nie je ľuďom ľahostajná a zapoja sa do diskusie.

SÚČASNÝ STAV

Históriou sa v Malackách za posledných sto rokov vážnejšie zaoberalo asi pätnásť ľudí. Vydali približne dve desiatky kníh o našom meste. Okrem toho bolo publikovaných množstvo článkov v časopisoch a novinách. História je spracovaná aj v záznamoch v malackej kronike písanej od 70. rokov minulého storočia, ako aj v pamätnej knihe Malaciek z 30. rokov 20. storočia. Zachovali sa aj výročné správy niektorých malackých škôl, kroniky spolkov a organizácií, kroniky františkánskeho kláštora.

Všetky uvedené publikácie spracovali určitú časť histórie mesta a regiónu, nie malacké dejiny ako celok. Výnimkou v tomto smere je kniha Malacky. Kapitoly z dejín mesta II. Súvislé a systematické spracovanie dejín je zatiaľ v nedohľadne. V súčasnosti pritom aj vďaka internetu a vôbec informačným technológiám máme k dispozícii veľké množstvo dokumentov, ktoré dávajú predpoklad na naozaj kompletné spracovanie. Pri súčasnom počte zamestnancov nie je možné vykonať systematické spracovanie dejín.

V súčasnosti v Múzeu Michala Tillnera pôsobia dvaja pracovníci, ktorých náplňou práce je aj práca s historickými dokumentmi – získavanie, digitalizovanie, triedenie, spracúvanie a publikovanie historických prameňov a iných súvisiacich materiálov, ako aj organizovanie stretnutí s históriou, atď. Múzeum v posledných rokoch začalo s tradíciou vydávania zborníkov zostavených z prednášok o histórii mesta. Popularizácii malackej histórie sa venuje aj internetová stránka Malacké pohľady. V meste je niekoľko jednotlivcov, ktorí sa vo voľnom čase zaoberajú históriou. Ide však o ich súkromnú činnosť, z väčšej časti bez zverejnenia výstupov.

Písomné pamiatky
V meste sa nachádza archív (nie ako inštitúcia) so zaujímavými materiálmi v Múzeu Michala Tillnera, v rámci MCK. Významnú časť tvorí pozostalosť archívu J. V. Trebišovského. Súčasťou je aj niekoľko rukopisných kníh, pochádzajúcich pôvodne z pálffyovského ústredného archívu. Okrem toho má vlastný archív mestský úrad, farský úrad a ďalšie inštitúcie, sídliace v Malackách. Mnoho archívnych materiálov, ktoré sa týkajú Malaciek, sa nachádza v iných mestách na Slovensku (najmä Bratislava – štátny, národný, mesta BA, vojenský, Modra, Nitra), ale aj v zahraničí (najmä Česká republika, Rakúsko a Maďarsko), a tiež na internete. Je nepochybné, že veľká časť historických dokumentov je nenávratne stratená. Týka sa to napríklad dokumentov, zničených pri prelomových udalostiach v 20. storočí, kroník, pálffyovských materiálov, atď. V našom múzeu sa pracuje na digitalizácii malackých archívnych materiálov (z rôznych zdrojov) – nie je to však digitalizácia systematická, veľká časť prebieha fotografovaním materiálov položených na stole.

Hmotné pamiatky – hnuteľné
V múzeu tvorí základ zbierok pozostalosť Michala Tillnera – zbierky umeleckých a úžitkových predmetov pochádzajúcich zo Záhoria a zo stredného Slovenska. Nejde teda o predmety, viažuce sa vyslovene na mesto. V pálffyovskom zámku sa z inventáru nezachovalo prakticky nič. Z kaplnky zostal zachovaný oltár, pred ktorým bola postavená stena. Časť pôvodného inventáru zámku sa nachádza v malackých a iných domácnostiach. Časť si odviezli Pálffyovci do Marcheggu. Časť sa priebežne predáva na aukciách najmä v zahraničí.

Oba kostoly slúžia svojmu účelu, sú vybavené príslušným zariadením a potrebnými predmetmi. Na druhej strane mnohé bohoslužobné a iné predmety, ktoré sa nepoužívali, sa v priebehu uplynulých desaťročí nenávratne stratili. V synagóge sa pôvodné zariadenie, resp. vybavenie tiež nenachádza. Bolo zničené zrejme v období okolo druhej svetovej vojny. Ak sa nachádzajú v Malackách aj iné hodnotné artefakty, sú v súkromných rukách.

Hmotné pamiatky – nehnuteľné
Niektoré nehnuteľnosti sú zapísané v ústrednom zozname národných kultúrnych pamiatok vedenom Pamiatkovým úradom SR: oba kostoly, zámok s parkom, synagóga, pamätný dom Ľuda Zúbka, pomníky a sochy v centre mesta. Okrem toho sa v meste nachádzajú ďalšie historicky cenné objekty, ktoré v oficiálnom pamiatkovom zozname nie sú uvedené. Božie muky, prícestné kríže, sochy, kaplnky, obecný dom, Tatra, mlyn. Medzi pamiatky už možno radiť aj stavby z obdobia 1. ČSR. Na starom cintoríne sa nachádzajú historicky cenné hroby. Zachovalo sa aj torzo židovského cintorína.

Zub času sa podpisuje pod všetky pamiatky, mnohé by si na záchranu vyžadovali veľké finančné prostriedky. Niektoré sa dočkajú rekonštrukcie, iné nie. Závisí to vždy od konkrétnych okolností (veku, vlastníkov, ľudí na úradoch, peňazí, investorov, atď.).

Cestovný ruch
Malacky majú potenciál prilákať turistov. A s turistami je spojený aj finančný potenciál. Ale predtým sú potrebné investície a dobrá reklama. V súčasnosti je však tento potenciál využívaný minimálne. Františkánsky Čierny kláštor so svätými schodmi a kryptami, ako aj pálffyovský zámok by mali tvoriť ťažisko. Kláštor má svoju históriu, zachytenú v zachovanej kronike. Keby sme ju spoznali, zistili by sme jeho význam, aj to, ako sa dá prezentovať.

Zámok je z hľadiska staviteľa aj stavby zachovanej dodnes v prakticky rovnakej podobe ako v projekte. Bol rodovým sídlom Pálffyovcov, v istej dobe uhorských palatínov. Má tiež veľkú históriu, ale prakticky neznámu. Unikátny je aj park – žiaľ dnes veľmi poškodený. Vyžaduje veľké investície. Zaujímavá je židovská synagóga, ktorá je jedinečná z hľadiska architektúry.  Ako jediná pamiatka Malaciek je zaradená do svetovej siete geo-cachingu. Vďaka tomu ju vyhľadáva možno viac turistov ako iné pamiatky v meste. Je zaradená do siete objektov židovského kultúrneho dedičstva. Mohli by sme pokračovať aj o iných pamiatkach, zatiaľ stačí ich vymenovanie vyššie.

Turistov môžu lákať aj legendy o Malackách, napríklad tajné podzemné chodby, Pálffyho srdce, legenda o čiernom kláštore a pod. Na podporu cestovného ruchu sú zamerané projekty Paltour a Historické drahokamy. S turizmom a cestovným ruchom súvisí aj poskytovanie služieb (informačné, stravovacie, obchodné, ubytovacie). A okrem histórie môže turistov lákať najmä kultúra a šport.

Zhrnutie súčasného stavu
V súčasnosti sa práca s malackou históriou deje „na kolene“, hoci s nadšením. Je vytvorený priestor v rámci Múzea Michala Tillnera, v ktorom sa dvaja pracovníci venujú tejto téme (najmä práci s dokumentmi, s písomnosťami). Vedenie MCK v rámci súčasných možností podporuje všetky aktivity súvisiace so získavaním a spracúvaním dokumentov. Práca pokračuje veľkými krokmi dopredu, ale pri rozsahu dostupných materiálov a v rámci súčasných (finančných) možností nejde o systematickú činnosť, pokrývajúcu celú oblasť malackých dejín. Čo sa týka hmotných, či už hnuteľných alebo nehnuteľných pamiatok, v tomto smere je to veľmi podobné. Príčinou sú najmä chýbajúce financie (a s tým súvisiace personálne a materiálne zabezpečenie). A podpora zhora, ale aj zdola (od malackej verejnosti).

V. Šíp pred pätnástimi rokmi napísal: „Stupeň odcudzenia obyvateľov mesta od Malaciek dosiahol kritický bod, ak ho už neprekročil. Vývoj mesta po roku 1918 a jeho deformácie po roku 1945, až do dnešných dní postupuje, ak nič nepodnikneme neodvratne k zániku identity mesta.“ Odcudzenie má viaceré príčiny. Vidíme ich najmä v deformovaní myslenia v období socializmu, keď spoločné patrilo všetkým, ale zároveň nikomu. Navyše do mesta sa v priebehu malého časového úseku prisťahovalo príliš veľa ľudí, ktorí s Malackami predtým nemali nič spoločné a nevybudovali si k mestu vzťah.

Vandalizmus nie je len obraz tejto doby, ale ukazuje na vzťah obyvateľov k mestu. Keď Pálffyovci odišli, v zámku sa rabovalo. Zámocká vodáreň sa rozobrala na tehly a tie sa premenili na niektoré domy v okolí. Podobne dopadol múr okolo židovského cintorína. Na fotkách z likvidácie Malého kaštieľa vidieť tehly naskladané na paletách. Je to len niekoľko príkladov z rôznych období.

Absentujúci vzťah k mestu a k histórii, nepochopenie jej významu, to je základ celého problému. Či už z pohľadu „tých hore“, alebo „tých dole“. Chýbajúce peniaze sú až druhoradým problémom. Pri uvažovaní v horizonte tu a teraz peniaze nebudú nikdy. Nie je to však len malacký problém, ale celoslovenský. V porovnaní s Maďarmi, ktorí majú svoje archívy digitalizované a prístupné na internete, je rozdiel priepastný.

Prečo treba zmenu vo vzťahu k artefaktom, ale najmä písomnostiam, týkajúcim sa Malaciek a ich histórie? V prvom rade preto, aby sa tieto dokumenty zachovali. Aby budúce generácie mali možnosť skúmať históriu svojho mesta a regiónu komplexne. V opačnom prípade sa mnohé materiály časom z rôznych dôvodov zničia, nenávratne stratia. A naši potomkovia môžu skúmať len útržky, ktoré sa náhodne zachovajú. Význam poznania minulosti je nepopierateľný, hoci dnes ho len málokto chápe, resp. chce chápať. Ďalším dôvodom potreby digitalizovania dokumentov je sprístupnenie týchto materiálov širším vrstvám záujemcov. Na systematickú prácu v tomto smere môže nadviazať oblasť marketingu mesta s cieľom rozvoja turistického ruchu v meste a regióne.

IDEÁLNY STAV

Ak hovoríme o cieľovom stave, nestanovujeme časový horizont – nedá sa presne určiť, dôležité je cieľavedomé smerovanie k nemu. Predpokladom je vytvorenie múzea ako samostatnej inštitúcie. Prípadne vytvorenie dvoch samostatných inštitúcií – múzea a archívu (myslíme najmä vytvorenie digitálneho archívu, v ktorom budú zhromaždené dokumenty v elektronickej podobe). A tiež zmena podmienok uvedených vyššie – podpora zo strany mesta, samosprávneho kraja a ďalších inštitúcií. S tým súvisí zlepšenie finančných a materiálnych podmienok, ako aj dostatok ľudí, ktorí majú záujem o prácu s históriou.

Ako vyzerá ten ideálny stav?

Všetky známe dokumenty, týkajúce sa Malaciek, sú zdigitalizované, zatriedené (inventarizované), bezpečne uložené – archivované. Hmotné, papierové, ale aj digitálne. A spracované a ďalej spracovávané. Výskum pokračuje. Aktívne sa vyhľadávajú ďalšie pramene, priebežne sa dopĺňajú a spracúvajú. Publikujú sa články, knihy. Archív (múzeum) vyvíja aj vzdelávaciu činnosť. Digitálny archív je k dispozícii na štúdium pre verejnosť. Všetky dostupné hodnotnejšie artefakty, týkajúce sa mesta, sú vo vlastníctve mesta alebo MCK (originály alebo kópie), alebo aspoň odfotené. Tvoria základ expozície múzea, spolu s písomnosťami. Expozícia predstavuje vývoj mesta a územia od stredoveku po súčasnosť (artefakty, kresby, plány, modely, fragmenty zo zámku, tehly, pálffyovské predmety). V meste je vytvorený systém ochrany nehnuteľných pamiatok, pamiatková zóna. Pamiatky sú zrekonštruované a „nedotknuteľné“. Sú zdokumentované, je vytvorená fotodatabáza. Prebieha spolupráca s inými mestami na Slovensku a v zahraničí, vo všetkých uvedených oblastiach. Výsledky výskumnej práce sa zaraďujú do širšieho kontextu. V nadväznosti na uvedené sú vytvorené podmienky, predpoklady na rozvoj cestovného ruchu. A tiež tlak prostredníctvom verejnej mienky, s využitím poznatkov o minulosti, na rozhodnutia smerujúce do budúcnosti.

DIGITÁLNY ARCHÍV – PRVÉ KROKY

Uvažujeme o piatich alternatívach vytvorenia, resp. pôsobenia archívu v Malackách. Prvé dve počítajú so zriadením archívu „zhora“, teda orgánmi samosprávy (mesto, resp. samosprávny kraj). Ďalšie dve počítajú s opačným postupom – zriadením „zdola“, na súkromnej báze, teda bez podpory orgánov verejnej správy (občianske združenie alebo organizácia podporovaná bohatým sponzorom). Piatou možnosťou je zachovanie súčasného stavu v rámci malackého múzea s posilnením významu archívu (za predpokladu zvýšenia rozpočtu MCK). Spomedzi nižšie uvedených piatich alternatív sa najlepšie javia možnosti zriadenia právnických osôb mestom Malacky, BSK alebo rozšírenia archívu v rámci súčasného Múzea Michala Tillnera. Zdá sa, že pri týchto alternatívach by mala byť lepšia možnosť verejnej kontroly a tlaku na žiaduce fungovanie organizácie.

Prvým krokom, ktorý by mohol malackú históriu posunúť ďalej (či v súčasnom múzeu alebo v novovytvorenej výskumnej inštitúcii), by malo byť posilnenie personálneho stavu, zlepšenie technického vybavenia, a najmä zvýšenie objemu peňazí, ktoré by umožnili seriózny výskum (aj prostredníctvom externých spolupracovníkov v archívoch a iných inštitúciách).

Martin Macejka

Tento článok je skrátenou verziou dokumentu Malacká história – ako ďalej? Celý dokument si môžete prečítať tu:


Prílohou uvedeného textu je aj podrobné rozpracovanie oblastí výskumu malackej histórie. Autorom tejto prílohy je Mgr. Pavol Vrablec, PhD.:

 

2 komentárov
  1. j.jozef
    j.jozef hovorí:

    Mne sa veľmi páči možnosť na vytvorenie samostatnej inštitúcie archívu zriadenej mestom Malacky /BSK/, s použitím priestorov v kaštieli.

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.