Január, Február Spomínam si na mrazivé začiatky. Ranná hmla, trasúce sa ruky, mráz na perách a srdce plné očakávania. A naše posedenia v Breaku, usmiate tváre kamarátok a sladko-trpké rozhovory, ktoré ma zohrievali na duši a pomohli mi zabudnúť na zimu.
Budova malackého kina bola postavená v 20-tych rokoch 20. storočia. Spočiatku bolo v súkromných rukách, po druhej svetovej vojne bolo znárodnené a po páde komunizmu sa vrátilo do súkromných rúk. Pred dvoma rokmi budovu odkúpilo mesto. V súčasnosti v kine prebieha rekonštrukcia. Pozreli sme sa, ako to v kine vyzerá v súčasnosti.
Vybrali sme sa teda do Marcheggu. Po smrti Pálffyovcov slúžil zámok ako múzeum. Vlastne tri múzeá – poľovnícke, vlastivedné a tzv. Afrikamuseum. Na internete sme našli aj otváracie hodiny.
Zakrytý výhľad na zámockú bránu
V rakúskom Marcheggu stojí bývalý pálffyovský zámok, ktorý sa dotýka histórie Malaciek. Je to miesto, kde prežili posledné roky svojho života poslední malackí zemepáni.
Františkánsky kostol (alebo Čierny kláštor) poznajú všetci v jeho súčasnej podobe. Ani najstarší pamätníci ho nevideli iný. Na zachovaných fotografiách je tiež taký ako teraz.
Po zostupe z veže bol čas zastaviť sa aj na povale nad hlavnou loďou kostola, odkiaľ sa tiež otvára nádherný výhľad na Malacky a okolie. Prostredníctvom niekoľkých fotiek vám ho trošku priblížim. Fotky vznikli na jar 2006.