Genéza problému priecestia „pri Gajdárovi“

Foto: Martin Macejka a Jozef Ježek

Železničný priechod pre peších na Kollárovej ulici, Malačanmi pomenovaný „pri Gajdárovi“, sa opäť stal jedným z najdiskutovanejších miest v Malackách. Za posledný rok sa tu udialo niekoľko tragických nehôd. Pozrime sa do minulosti, kde sú korene tohto problému.

Najjednoduchšia odpoveď by mohla príčinu datovať do obdobia pred 120 rokmi, keď bola vybudovaná železničná trať vedúca cez Malacky. Je to bezpochyby významný medzník, ale diskutovať o ňom je v tejto chvíli nezmyselné.

Dve malacké železničné priecestia na začiatku 20. storočia. Vtedy bola mimo stanice len jedna koľaj

Druhý medzník nás privedie do začiatku 60. rokoch 20. storočia. Vtedy sa začal plánovať projekt s názvom Odstránenie úrovňového kríženia štátnych ciest č. 503, 50309 a 50310 so železnicou v Malackách. Inými slovami vybudovanie nadjazdu, vedúceho ponad železnicu do centra mesta, a tiež nadchodu pre peších, známeho medzi ľuďmi ako „slimák“.
V projekte sa počítalo s následným zrušením všetkých úrovňových krížení železnice a ciest – Vajanského (smer Studienka), Kollárova (smer Rohožník), Radlinského-Pezinská (smer Pernek).

Priechod pre peších „pri Gajdárovi“

Na začiatku 70. rokov všetko smerovalo k realizácii zámeru. Priecestia sa mali odstrániť z dôvodu, že „ani najmodernejšie priecestné zabezpečovacie zariadenia nezabránia vzniku príp. nehody z titulu zlyhania ľudského činiteľa, ale užívateľov len upozorňujú. Pri silnej frekvencii motorových vozidiel i peších – chodcov, je stále predpoklad, že vysoké percento užívateľov zabezpečovacie zariadenie nebude rešpektovať, čo zvyšuje riziko prevádzky i z hľadiska celospoločenského.“

Náčelník železničnej stanice vtedy súhlasil s odstránením priecestí s odôvodnením, že na týchto priecestiach stále prichádza k usmrteniu ľudí a po postavení nadchodu pre peších nebudú priecestia potrebné.

Priechod na Vajanského ulici

Keďže jediný nadchod, ktorý by v zmenenej situácii spájal dve časti mesta, nebol postačujúci, hľadalo sa riešenie. Vybudovanie ďalších nadchodov pre peších. Otvorila sa však nová otázka – kto postaví ďalšie nadchody, ktoré nie sú zahrnuté v projektovej dokumentácii? Bola to otázka kompetencií, povolení, financií. Do úvahy pripadal Cestný investorský útvar, ktorý realizoval výstavbu nadjazdu a nadchodu, a Československé dráhy. Nasledovalo množstvo listov medzi mnohými úradmi. Výsledkom bolo rozhodnutie o zrušení priecestí.

Železničné priecestie na Radlinského ulici

Malacký národný výbor sa proti rozhodnutiu odvolal. V odôvodnení uviedol, že uzavretím priechodov pre peších bolo by odkázaných takmer 2500 ľudí na jediný nadchod pre peších. V liste adresovanom Správe Východnej dráhy sú použité na tie časy ostré slová: „Obyvatelia mesta … sú rozhorčení, vrcholne nespokojní a v prípade, že by toto rozhodnutie bolo realizované tak, ako je uvedené, príde k pobúreniu obyvateľstva, ktorého politické dôsledky sú nepredstaviteľné. … Žiadame preto, aby horeuvedené rozhodnutie bolo zrušené a priechody pre chodcov ponechané dovtedy, dokiaľ nebude vyriešený priechod pre chodcov podchodmi.“

Nakoniec sa tak stalo. Priecestia zostali k dispozícii chodcom, autá mohli využívať okrem nadjazdu tiež priecestie na Radlinského ulici, prípadne pri kasárňach. Situácia je rovnaká dodnes.

Súvisiace články:
Tragická dopravná nehoda na železničnom priecestí
S osadením zábran na železničnom priecestí je problém