Veľká ľudová slávnosť v Malackách

Pred viac ako 95 rokmi, vo štvrtok 29. mája 1919, v duchu dobovej eufórie z povojnovej slobody a z nového štátu prebiehala v Malackách veľká slávnosť, spojená so sadením lipy slobody.

V dobových novinách Osveta bola publikovaná reportáž z podujatia, ktorá ilustruje atmosféru a vykresľuje priebeh slávnosti, vrcholom ktorej bolo sadenie lipy slobody. Malacky boli zaplnené množstvom ľudí z okolia. “Krásne malebné kroje západného Slovenska okuzlovaly každého.”

Krojovaný sprievod prechádzal mestom od siedmej hodiny ráno, zapojili sa aj členovia telocvičnej jednoty Sokol a vojaci z 33. československého legionárskeho pluku z Bratislavy. Predpoludním prišli vlakom členovia vlády na čele s Vavrom Šrobárom. Na železničnej stanici ich privítal hlavný slúžny okresu J. Maderič. Slávnosti sa zúčastnil aj bratislavský župan Zoch, generál Piccione a zástupcovia obcí malackého okresu. Malackým richtárom bol vtedy Písečný. Lipa slobody sa sadila na námestí pri kostole (dnes Mierové námestie).

Súčasťou programu boli príhovory, kultúrny program v podaní malackého spevokolu. Úvodný prejav mal župan Zoch. V článku je podrobne opísaný príhovor ministra Šrobára, ktorý vyzdvihol slobodu a zlepšenie pomerov v oblasti školstva, spomenul úlohy v oblasti náboženskej a pracovnej. Vyzýval ľudí na poslušnosť voči úradom. “Pripomínal, aby sme sa organizovali. Nemá byť občan, ktorý by do nejakej organizácie nepatril. Reč končil s nevýslovnou radosťou a ďakoval za krásny pamätný deň.”

S príhovorom vystúpil aj poslanec Ferdiš Juriga. Pripomínal nedávne obdobie maďarizácie, boj proti nej. “…my záhoráci sa rádi bijeme, lenže dávajme pozor a rozmyslime napred kam máme udreť. Napomínal, aby nepili Slováci viacej pálené a naposledy spomenul veľké zásluhy naších slov. matiek privolajúc ím na slávu.”

Malacký rodák Ivan Dérer, vtedy referent pravosúdia, sa prihovoril svojim rodákom. “Tlumočil o súdobých záležitostiach a prizvukoval, aby ľud poshovel, vyčkal a mal strpenie, bo keď aj ešte niečo je po maďarsky, nedá sa všetko razom preboriť. Pri volaniu na slávu bratom Talianom a generálovi Piccionemu zakončil svoju vzletnú reč.” Príhovory mali aj referent zemedelstva Blaho a podžupan Galla.

Popoludní nasledovalo sokolské cvičenie, ktoré usporiadali členovia 7. československého domobraneckého práporu. “Slovenské oko kochalo sa na krásnom umeleckom cvičení sokolskom. Vypestované a vytužené tela bratov Čechov okuzlili a oduševnili západných slovákov tak, že úfame, v krátkom čase nebude obce, kde by nebola založená telocv. Jednota “Sokol”.” Sokolským cvičením sa slávnosť skončila.